Nové techniky reprodukcie v zajatí by mohli znovu oživiť plazy, ktoré údajne inšpirovali aj autora evolučnej teórie Charlesa Darwina pri jeho návšteve ostrovov v roku 1835.

Galapágske súostrovie, izolovaná prírodná rezervácia v Tichom oceáne, sú známe výskytom endemických druhov, ktoré sa tu vyvíjali v izolácii. Každý ostrov skrýva svoju špecifickú faunu.  

Nedávne výskumy objavili na ostrove Izabela 17 obrích hybridných korytnačiek, ktoré majú genetické vybavenie veľmi blízke (až 80 percent spoločných génov) s vyhynutým druhom z ostrova Pinta a asi 90 korytnačiek má genetickú výbavu podobnú (až 90 percent spoločných génov) s korytnačkou z ostrova Floreana, ktorá už tiež vyhynula.

„Dáva nám to možnosť doslova oživiť niektoré druhy, ktoré sme považovali za vyhynuté,“ hovorí Washington Tapia, šéf jednotky aplikovaného výskumu v Galapágskom národnom parku.

Tieto ostrovy, zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, skrývajú najmenej 1500 rastlinných a 500 živočíšnych druhov, z toho takmer 30 000 až 40 000 obrích korytnačiek, ktorých pancier môže v priemere dosahovať až 1,8 metra a ktoré sa môžu dožívať veku až 180 rokov.

Osamelý George, storočná korytnačka z ostrova Pinta, ktorá zahynula vlani 24. júna, bol považovaný za posledného svojho druhu. Americká Univerzita v Yale však o pol roka neskôr preukázala, že pri sopke Wolf na ostrove Izabela žijú ešte ďalšie korytnačky tohto druhu.

Vedci sa pred uhynutím vzácneho druhu korytnačky snažili niekoľko desiatok rokov o jeho reprodukciu a márne kontaktovali zoologické záhrady z celého sveta, aby našli podobný druh.

V novom projekte vedci vyberú medzi objavenými hybridnými korytnačkami také, ktorých DNA je najbližšie vzácnym druhom. Keďže korytnačky sú rovnako „rýchle“ pri rozmnožovaní ako pri chôdzi, výskumníci sa budú musieť ozbrojiť trpezlivosťou.  

„Už tu nebudeme, aby sme to uvideli,“ usmieva sa Washington Tapia. Prípadný úspech pokusu totiž sa bude môcť vyhodnotiť najskôr za sto rokov. Obrie korytnačky tohto typu dosahujú sexuálnu dospelosť medzi 20. a 25. rokom života u samičiek a medzi 25. a 30. rokom u samcoch.

Cieľom metódy umelej reprodukcie je získať korytnačky, ktoré budú mať DNA z 95 percent totožnú so starými druhmi. Ekvádorsky vedec nevylučuje ani možnosť získať samca s totožnou genetickou výbavou, akú mal Osamelý George.

Za posledný viac ako rok sa v zajatí narodilo 92 korytnačiek iného druhu z ostrova Floreana. Cieľom je živočíchy znova vrátiť do ich prirodzeného prostredia, aby sa tak obnovila dynamika ekosystému, ktorý utrpel jednak ich absenciou, ale tiež príchodom iných živočíšnych druhov.

ČTK