Paradox, známy pod menom Mpembov jav zaznamenali už Aristoteles alebo Descartes, ale až doteraz ho nikto nedokázal uspokojivo vysvetliť.

V 60. rokoch minulého storočia bol pomenovaný podľa tanzánskeho študenta Erasta B. Mpembu, ktorý naň modernú fyziku upozornil. Ide o to, že voda sa chová inak ako väčšina kvapalín a na ľad sa premieňa rýchlejšie, keď je teplá než keď má izbovú teplotu.

Za posledné desaťročie sa vynorila kopa teórií, ktoré by zdanlivú nelogickosť javu vysvetlili, ale žiadna nebola úplne uspokojivá. Vedci napríklad argumentovali, že horúca voda sa viac odparuje a tým rýchlejšie chladne.

Tým z Technickej univerzity Nanyang prišiel k záveru, že paradox sa dá vysvetliť vďaka lepšiemu pochopeniu toho, ako na seba vzájomne pôsobia molekuly vody. Tieto molekuly spája tzv. vodíková väzba, ktorá spôsobuje napríklad známe povrchové napätie vodnej hladiny a tiež to, že voda má omnoho vyšší bod varu ako príbuzné kvapaliny.

Podľa singapurských fyzikov sa kvôli vodíkovým väzbám odlišuje rýchlosť strácania teploty v závislosti od pôvodného stavu kvapaliny. Energiu (a teda teplotu) stráca voda tým rýchlejšie, čím väčšiu energiu (teplotu) predtým mala.

Vedci si pri vysvetlení pomohli metaforou pružiny - podľa nich horúca voda uvoľňuje energiu práve tak rýchlo ako ona, čo znamená, že nakoniec zamrzne rýchlejšie než studená voda, kde sa proces mrznutia naštartuje pomalšie.

ČTK