Kopec pri obci Lačno na východnom Slovensku sa preslávil „gravitačnou anomáliou“. Ak na cestu položíme guľatý predmet, napríklad loptu, či rozlejeme vodu, zistíme, že sa budú pohybovať do kopca.

Podobných oblastí existuje na svete viacero. Napríklad aj v Českej republike neďaleko Moravskej Třebovej.

V roku 2011 však geofyzikálno-geodetický tím zo Slovenskej akadémie vied a Slovenskej technickej univerzity pomocou gravimetra, GPS, nivelačného prístroja a vodováhy dokázal, že k ničomu zvláštnemu z hľadiska gravitácie na týchto miestach nedochádza. Ukázalo sa, že išlo len o obyčajný očný klam.

„Anomálne“ úseky ciest nedokážeme vnímať v absolútnom meradle, ale len v relatívnom kontexte k okoliu. Dôležitú úlohu tu zohrávajú napríklad okolité naklonené cesty, ktoré náš mozog nedokáže správne spracovať a interpretovať,“ vysvetľuje Pavol Zahorec z Geofyzikálneho ústavu SAV.

Ku gravitačným anomáliám však naozaj dochádza. Zem totiž nie je v dôsledku svojej rotácie dokonale guľatá. Ide o skôr o elipsoid, označovaný ako sféroid. Polárne oblasti sú sploštené, zatiaľ čo rovníkové oblasti sú zase vypuklejšie. Priemer v oblasti rovníka je tak o 20 km väčší ako v oblasti pólov. Na póloch je preto silnejšia gravitácia.

Ani tiažové zrýchlenie tak nie je na všetkých miestach zemského povrchu rovnaké. Závisí od nadmorskej dĺžky, zemepisnej šírky, ale aj od topografie.

Napríklad ak sa na určitom mieste nachádza pod povrchom voda alebo ropa, ktorých hustota je nižšia ako priemerná hustota zemskej kôry, potom je tu tiažové pole menšie. A takto dochádza k anomáliám. Ide o rozdiely medzi skutočným gravitačným poľom na určitom mieste a priemernými referenčnými hodnotami vypočítanými zo sféroidu.

Pokles gravitácie na Lomničáku

Obmenenému slovenskému tímu sa v minulom roku podarilo na Lomnickom štíte zmerať extrémne vysokú hodnotu vertikálneho gradientu tiažového zrýchlenia.

„Jednoduchšie povedané, na Lomničáku klesá gravitácia s výškou takmer dvakrát výraznejšie ako je to normálne v oblastiach mimo vysokých pohorí,“ uvádza Zahorec.

Človek to ani nedokáže bez prístrojov postrehnúť. Vedcov to však podnietilo k úvahe, či na Zemi existuje miesto, na ktorom gravitácia s výškou neklesá, alebo dokonca o niečo stúpa a tak pokračovali v experimentoch aj v tomto roku.

V lete sa k tomu javu priblížili v jednej z uhoľných baní na Ostravsku v hĺbke takmer 800 metrov.

„Našim cieľom bolo dostať sa nielen pod úroveň zemského povrchu, ale až pod úroveň toho, čo nazývame geoid, čiže do záporných nadmorských výšok,“ tvrdí Zahorec.

Tam sa im podarilo namerať gradient zhruba -980 E, čo je približne tretina normálnej hodnoty (- 3086 E). Pre porovnanie na Lomnickom štíte to bolo - 5800 E.

Prevrátený ostrý kužeľ

Teória však podľa Zahoreca hovorí, že svoj cieľ by si mohli splniť aj na zemskom povrchu, ak by našli vhodný terénny útvar. Konkrétne by malo ísť o prevrátený ostrý kužeľ a merania by sa museli uskutočniť v jeho hrote.

Takýto našli v lievikovitom závrte nad jaskyňou Podbanište v Drienčanskom krase. Na jeho dne namerali v októbri hodnotu - 710 E, čo je necelá štvrtina veľkosti normálneho povrchového gradientu tiažového zrýchlenia.

„Tento výsledok je síce ešte stále vzdialený od vysnívanej nulovej hodnoty, avšak podporil nás v ďalšom pátraní po miestach, kde môže byť gravitácia tak trochu „hore nohami“,“ uzatvára Zahorec.