Dnes popoludní sa uskutočnilo slávnostné otvorenie 4 nových fyzikálnych laboratórií Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a Ústavu experimentálnej fyziky SAV v budove Park Angelinum 9 vybudovaných v rámci projektu zo štrukturálnych fondov EÚ z Operačného programu Výskum a vývoj nazvaného „Dobudovanie Centra pokročilých fyzikálnych štúdií materiálov v extrémnych podmienkach“ – EXTREM II“.

Ústav fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied vybudovali s podporou eurofondov v rámci projektu EXTREM II nové fyzikálne laboratória.

Laboratória sa stavali od roku 2011 a stáli 2,6 mil. eur. Ide o tieto: Laboratórium prípravy vzoriek pre skenovaciu elektrónovú mikroskopiu, Laboratórium EPR spektroskopie, Laboratórium kvantového magnetizmu a Laboratórium kvantového transportu. Súčasťou projektu bola tiež rekonštrukcia niektorých ďalších laboratórií v Centre fyziky veľmi nízkych teplôt.

„Cieľom projektov EXTREM I a EXTREM II bolo dobudovať pracovisko, ktoré nám umožní prípravu nových nepreskúmaných systémov a materiálov a realizáciu fyzikálneho výskumu v  extrémnych  podmienkach - pri veľmi nízkych teplotách, vysokých tlakoch, v silných magnetických poliach a v redukovanej dimenzii,“ hovorí riaditeľ Ústavu fyzikálnych vied profesor Alexander Feher.

„Keďže fyzikálne vlastnosti materiálov v bežných podmienkach (izbové teploty, atmosférický tlak a zemské magnetické pole) sú už viac menej preskúmané a aplikované do praxe, pokiaľ fyzici chcú nájsť nejakú novú aplikáciu, musia ju hľadať pri štúdiu materiálov v extrémnych podmienkach. Po objavení a pochopení nového javu alebo vlastnosti je cieľom modifikovať  fyzikálne a chemické vlastnosti tak, aby sa dali využívať pri bežných podmienkach,“ dodáva.

Historická budova

Projekt je zaujímavý aj z architektonického hľadiska. Laboratória sa totiž stavali v budove Park Angelinum 9. Jedna z najstarších budov UPJŠ je Národnou kultúrnou pamiatkou, a preto musela byť výstavba odobrená Pamiatkovým úradom.

Budova bola postavená v roku 1906 pre Rád Uršulínok a v minulosti slúžila prevažne na vzdelávacie účely. Ako prvý v nej sídlil Učiteľský ústav, teraz ju využíva Ústav fyzikálnych vied, Ústav informatiky, Centrum aplikovanej informatiky UPJŠ a niektoré spolupracujúce pracoviská Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

„Aj keby sa mohlo zdať, že suterénne priestory nie sú vhodné pre prevádzku laboratórií, opak je pravdou. Táto budova, a zvlášť suterén, sú veľmi vhodné pre naše experimenty, pretože nie sú vystavené vonkajším rušivým vplyvom. Vďaka bezmála meter hrubým tehlovým a kamenným múrom sa dovnútra neprenášajú vibrácie z rušnej dopravy v okolí a keďže v stenách nie je kovová vystuž, ako v moderných budovách, nebudú v nej vznikať ani deformácie elektromagnetického poľa,“ vysvetľuje Feher.

Nové prístroje

Až 80 percent financií z projektu EXTREM II išlo na zakúpenie nových prístrojov. Centrum fyziky veľmi nízkych teplôt získalo napríklad nový EPR spektrometer, rastrovací elektrónový mikroskop, optickú litografiu, zariadenie na získavanie ultra nízkych teplôt vo vysokých magnetických poliach, elektronické prístroje a iné zariadenia, ktoré v tomto období už slúžia svojmu účelu.

Nové prístroje umožňujú manipuláciu na úrovni atómov. Podľa projektového manažéra doktora Vladimíra Komanického poslúžia na prípravu štruktúr s redukovanou dimenziou, čo umožní pripraviť fyzikom a materiálovým vedcom vzorky s unikátnymi vlastnosťami.

„Vybudovaná infraštruktúra umožní nielen štúdium fyzikálnych, chemických a kvantovo-mechanických vlastností pripravených vzoriek a materiálov, ale aj ich aplikácie v informačných technológiách a technológiách pre konverziu a prenos energie,“ zdôrazňuje Komanický.

Význam nových prístrojov objasňuje odborný garant projektu Peter Skyba z Ústavu fyzikálnych vied SAV: „Rozmach výpočtovej techniky vedie k absolútnej miniaturizácii elektroniky a keďže objekty na nanoškále sa začínajú správať kvantovo-mechanicky, ďalší rozvoj technológií veľmi úzko súvisí s pochopením vlastností látok na nanometrovej úrovni, kde už klasická fyzika zlyháva.“