Ako vznikla myšlienka založiť fyzikálne divadlo?
Barbora Mikulecká: Bol to nápad nášho kolegu Ondřeja Přibylu, ktorý ÚDIF zakladal. Napadlo mu to myslím v Londýne, keď sa pozeral na pouličných umelcov a zamýšľal sa nad tým, ako spojiť pouličné umenie s fyzikou, ktorú študoval.

Skúsil vtedy „vyjsť“ s pár experimentmi na ulicu, kde ich ľuďom vysvetľoval zábavnou formou. Na Náměstí Svobody v Brne sa okolo neho vtedy vytvoril obrovský kruh ľudí, ktorý tam vydržal až kým neprišla polícia, pretože to považovali sa nedovolenú demonštráciu. To bol prvotný impulz k tomu, aby sme to skúsili.

Takže ste vlastne začali s divadelnou fyzikou na hrane zákona...
Vojtěch Hanák: Tá príhoda je troška zveličená, policajti sa len zaujímali, čo sa to deje, nerozháňali ich s obuškami.

Ako na školách odpovedáte na častú študentskú otázku – na čo mi toto v živote bude?
Vojtěch Hanák: Nás sa to paradoxne nepýtajú. My ich z toho neskúšame, takže asi nemajú dôvod. Možno sa to pýtajú svojich učiteľov, predtým, než idú na naše predstavenie, ale nás sa zatiaľ nikto nepýtal. Skôr sú zvedaví ako experiment funguje, kde to môžu zohnať a podobne.

Ak by som sa vás predsa len opýtala načo musím vedieť niečo o fyzike, keď s ňou nikdy nechcem nič mať, čo by ste mi odpovedali?
Vojtěch Hanák: Pokiaľ s ňou nechcete nikdy nič mať, tak odporúčam zahodiť telefón a ukončiť náš rozhovor, pretože satelit, cez ktorý sa rozprávame, drží na mieste len vďaka tomu, že poznáme Kepplerove zákony.

Barbora Mikulecká: Fyzika je jednoducho všade okolo nás a učí nás premýšľať o svete. Nielen o fyzikálnych zákonoch, ale o spojitostiach všetkého so všetkým vo všeobecnosti.

Vojtěch Hanák: Je dobré vedieť, ako funguje svet, v ktorom žijeme, čo nám príroda dovolí a čo nie. Na to pozná fyzika celkom pekné odpovede.

Prečo teda býva fyzika spolu s matematikou u žiakov na posledných priečkach obľúbenosti?
Barbora Mikulecká: Primárne im príde ťažká, to je asi prvá odpoveď, ktorú z nich dostanete.

Vojtěch Hanák: Paradoxne sú aj študenti, ktorí začnú po čase tvrdiť, že je im fyzika blízka, lebo ťažká nie je. Pretože napríklad dejepis sa musia naučiť, zatiaľ čo ako niektorí doslova hovoria, fyziku stačí pochopiť. Fyzika a matematika sú krásne, až keď sa im venuje viac času. Bohužiaľ sa im však toho času veľa nedostáva.

Pokusy ÚDIFu môžu na prvý pohľad vyzerať nebezpečne, jeho členovia však dobre vedia, čo robia. Báť sa teda v žiadnom prípade nemusíte. Zdroj foto: udif.cz

Barbora Mikulecká: Možno je to aj tým, že deti sú dnes zvyknuté učiť sa vety naspamäť, čo sa pri fyzike a matematike jednoducho nedá. S tým na skúške vyhoríte.

Vojtěch Hanák: Na predstavení si môžeme dovoliť študentov nechať premýšľať. Lebo na to máme čas, čo učitelia vzhľadom na osnovy nemajú. My počítame s tým, že študenti budú môcť premýšľať a pýtať sa ako to funguje. Odrazu vlastne zistia, že ich to baví a prináša pocit uspokojenia, pretože niečo odhalia, či vedia predpovedať.

Aké sú v Českej republike podmienky na popularizáciu vedy?
Vojtěch Hanák: Výborné. Kto chce dnes popularizovať má dvere otvorené a granty sa naňho sypú. Myslím, že popularizácie je teraz všade okolo nás dosť, ba niekedy aj na úkor kvality.

Barbora Mikulecká: S humorom hovorievame, že kto nepopularizuje akoby ani nežil. Tých popularizátorov sa v priebehu posledných dvoch rokov objavilo obrovské množstvo, a to hlavne vďaka Európskej únii, ktorá na to prispieva množstvom grantov.

Bohužiaľ tá popularizácia často nie je kvalitná. Nevysvetľuje vedecké zákony a ukazuje iba „wow“ efekty, čo vám nič hlbšieho nedáva. Na druhú stranu, buďme vľúdni, celá popularizácia fyziky a vedy ako takej je podľa mňa ešte v kolíske a časom sa to dostane aj k vyššiemu štádiu kvality. 

Bára Mikulecká v akcii. Zdroj foto: udif.cz

Aké postupy používate pri svojich popularizačných podujatiach? Nie je to divadlo v klasickom slova zmysle...
Vojtěch Hanák: Povedzme, že keby sme vystupovali v divadle, tak by nám divadelníci povedali, že je to prednáška. Keby sme si dovolili urobiť prednášku na vysokej škole, tak by nás akademici vyhnali s tým, že je to divadlo. Takže stojíme tak niekde medzi. Ukazujeme pokusy z fyziky a kombinujeme to so žánrom stand up komédie. Občas je to rozprávacie, občas akčné a občas nám niečo niekde vybuchne.

Barbora Mikulecká: Dosť dôležitá je interakcia s publikom, kedy sa publika neustále na niečo pýtame, berieme si dobrovoľníkov a snažíme sa ich zapájať do pokusov.

Vojtěch Hanák: Sme veľmi radi, keď si nejaký experiment môže publikum robiť samé. Na vlastné oči alebo uši – to sú ideálne nástroje.

Aký program máte pripravený na Noc výskumníkov?
Barbora Mikulecká: Neprezradím veľa, ale máme rok svetla, takže sa môžete tešiť na svetlo, ktoré vidíme aj nevidíme.

Vojtěch Hanák: Pozrieme sa na svetlo viacerých vlnových dĺžok, než vidí naše oči.

Máte okrem predstavení aj iné popularizačné aktivity?
Barbora Mikulecká: Robíme letný detský tábor ÚLET, ktorý je plný experimentov a bádania. Taktiež pripravujeme semináre pre učiteľov, vystupujeme pre materské škôlky a s Masarykovou univerzitou natáčame program Bádateľňa. Je to väčšinou vysvetlenie nejakého fyzikálneho javu, alebo nejakej všeobecnej otázky, napríklad či si loďka môže sama fúkať do plachiet.

Vojtěch Hanák: Už dlhšiu dobu sa chystáme na naše prvé vystúpenie v domove dôchodcov. Prajem si, aby sme mohli povedať, že vystupujeme pre všetkých, od detí až po domovy dôchodcov. Tak musíme nejaký ten domov dohodnúť.

Úžasné divadlo fyziky má dokopy desať členov. Zdroj foto: udif.cz

Aký je váš najobľúbenejší fyzikálny jav, z ktorého by ste chceli spraviť verejný experiment?
Vojtěch Hanák: Ja by som strašne rád urobil verejnú demonštráciu niečoho z teórie relativity, ale to sa mi nikdy nesplní.

Barbora Mikulecká: Ja som vždy chcela zreprodukovať akýkoľvek veľký pokus, ktorý kedysi skúšal napríklad Galileo, alebo Blaise Pascal a ďalší velikáni histórie. Predstavujem si to vo veľkolepom prevedení a v dobových oblekoch. To by bolo úžasné.

Čo je vašou osobnou motiváciou pri popularizácii fyziky?
Vojtěch Hanák: Mojím osobným cieľom je to, aby sa ľudia prestali chváliť tým, že nerozumejú fyzike. Ešte lepšie by bolo, ak by sa nehanbili za to, že jej rozumejú.

V niektorých triedach sa to podarí a takí tí odstrkovaní žiaci, ktorí prírodným vedám rozumejú, sú zrazu za na chvíľu za hviezdy. Aj trieda zrazu vidí, že nie je zlé, keď niekto veľa vie, ako to občas v školských kolektívoch býva.

Veľa seriálov aj filmov sa v súčasnosti zaoberá aspoň okrajovo fyzikou. Vnímate, že by deti považovali fyziku v poslednej dobe za viac „cool“ ako pred pár rokmi?
Vojtěch Hanák: Trochu hej, niektoré témy sú teraz viac verejne obľúbené. Deti sa pýtajú na kvantovú fyziku, relativitu, kozmológiu a podobne.

Barbora Mikulecká: To sa pýtali vždy, ja mám skôr pocit, akoby si vedcov čoraz viac vážili.

Vojtěch Hanák: Internet pomohol vytvoriť z viacerých vedcov celebrity a to je podľa mňa veľmi dobré. Zoznam známych fyzikov sa tak rozšíril na viac mien ako len Stephen Hawking alebo Albert Einstein.