Bola to jedna z najväčších havárií v dejinách atómovej energetiky. Mnohí ju dokonca, ako sa neskôr ukázalo trochu prehnane, prirovnávali k Černobyľu.

V marci 2011 spôsobilo mimoriadne silné zemetrasenie a vlna cunami na severovýchode Japonska haváriu v jadrovej elektrárni Fukušima a následný únik rádioaktívnych materiálov do ovzdušia.

Udalosť vyvolala politické debaty o bezpečnosti jadrovej energetiky nielen v Japonsku, ale na celom svete.

V samotnom Japonsku došlo po tragédií k rušeniu projektov výstavby nových blokov jadrových elektrární a k prísľubom úplnému prechodu na obnoviteľné zdroje energie.

Dobrým príkladom  nového politického a spoločenského diskurzu v Japonsku je plán výstavby najväčšej veternej elektrárne na svete, práve pri pobreží Fukušimy.

A to napriek tomu, že nová japonská vláda od pôvodných zmien ohľadom jadrovej politiky čiastočne ustúpila a podporila výstavbu niekoľkých nových „bezpečnejších“ jadrových reaktorov.

Na dĺžke 16 kilometrov má tak podľa plánu do roku 2020 „vyrásť“ z mora 143 veterných turbín. Len v prvej fáze projektu sa majú postaviť 2 MW turbíny, vysoké 200 metrov.

Prekonajú Britov

Celkovo by mali turbíny po dokončení vstavby zásobovať  Japonsko energiou 1 GW elektrického výkonu.  Pre porovnanie, jadrová elektráren vo Fukušime dosahovala výkon 4,7 GW. Napriek pôjde suverénne o najväčšiu veternú elektráreň na svete.  

Doposiaľ najväčšiu farmu s veternými turbínami s výkonom 504 MW by mala čoskoro prekonať  farma so 175 turbínami a s výkonom 630 MW. Obe sa nachádzajú v Británii.

A toto nie je jediný dôkaz posunu v energetických otázkach. Už pred pol rokom Tokio oznámilo zámer vybudovať najväčší solárny park v krajine len 10 km od spomínanej jadrovej elektrárne.

Japonci sa neobávajú ani toho, že by elektráreň na mori mohla ohrozovať častá seizmická činnosť. Keď ju navrhovali, urobili množstvo počítačových simulácií so zemetraseniami, cunami, či s tajfúnmi. Taktiež vyvracajú pochybnosti o tom, že by veterné turbíny mohli mať negatívny dopad na rybolov.