V jednom prieskume medzi Američanmi väčšina respondentov uviedla, že za násilnícke chovanie môžu aj násilné počítačové hry. Vedci však oponujú, že na také tvrdenie existuje len málo dôkazov. Naopak poukazujú na viaceré pozitívne efekty počítačových hier.

„Sú hry, ktoré výborne rozvíjajú spoluprácu, kolaboráciu a komunikatívne zručnosti - človek sa napríklad pri hraní určitých on-line často dostane do situácie, keď musí komunikovať a riešiť zložité problémy v multikultúrnom kolektíve,“ vysvetľuje Martina Kabátová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

„Takto si môže rozvinúť alebo nadobudnúť zručnosti žiadané v mnohých zamestnaniach,“ dodáva.

Ďalšie výskumy poukazujú aj na iné pozitívne aspekty hier. „Hry môžu mať pozitívne účinky predovšetkým na psychologické funkcie,“ povedal Jason Allaire z Univerzity v Severnej Karolíne, ktorý sa výskumne venuje práve tejto téme.

V jednej z jeho štúdií opisuje, ako sa seniori, ktorí hrávajú počítačové hry, cítia emočne lepšie než rovesníci, ktorí to nerobia. Allaire sa teraz snaží nájsť dôkaz pre túto kauzalitu.

„Počítačové hry majú zlú povesť, pretože sa často hrajú nadmerne,“ vyhlásil Allaire. Dodáva však, že je príliš zjednodušujúce viniť ich za niektoré spoločenské problémy.

Diskusia okolo vplyvu počítačových hier sa väčšinou spustí najmä v prípadoch hromadnej streľby, ktorých sa často dopúšťajú ľudia, hrávajúci násilné počítačové hry. „Pokiaľ ako vedec poviem, že hry majú pozitívny vplyv, potom by bolo pokrytecké tvrdiť, že nemôžu mať aj negatívny dopad,“ tvrdí Allaire.  

Vo svete však nájdeme aj presne opačné iniciatívy. Vývojári hier vytvorili množstvo takých hier, ktorých cieľom je vyvolať a posilňovať určité zručnosti a návyky. V USA napríklad vznikla hra, ktorá má povzbudiť deti, aby jedli viac ovocia a zeleniny.

Lepší kontrolóri batožiny?

Štúdia Torontskej univerzity zase hovorí, že hranie najkritizovanejších „strieľačok“ zlepšuje schopnosť nájsť ukrytý cieľ.

Podľa Iana Spenceho môže byť táto vizuálna zručnosť užitočná napríklad pri kontrole batožiny, prezeraní röntgenových snímok alebo ultrazvuku, či pri interpretácii satelitných snímok.

Kabátová zase vyzdvihuje možnosť naučiť sa z hier prijímať strategické alebo riskantné rozhodnutia na základe obmedzeného množstva informácií, koordináciu so spoluhráčmi, či pestovanie líderstva.

Vedci z detskej nemocnice v Bostone zase zistili, že počítačová hra môže pomôcť deťom zvládať ich emócie, akými sú hnev. Hráči totiž musia zachovať pokoj a nízky tep, aby dokázali prechádzať jednotlivé misie. Vyšla o tom aj štúdia v časopise Adolescent Psychiaty. Hrami sa dá podľa nej posilniť aj sústredenosť a koordinácia.   

Horšie vzťahy v rodine, redukcia záujmov

Podobné výskumy sa robili už aj na Slovensku. Podľa prieskumu Jozefa Benkoviča hráva viac ako tri štvrtiny slovenskej stredoškolskej mládeže počítačové hry. Viac sa hrávajú chlapci ako dievčatá.

Štúdia odhaľuje negatívne aspekty hrania počítačových hier. Vyplýva z nej, že necelá štvrtina žiakov sa hráva 1 - 3 hodiny denne, čo môže predznamenávať návyk.

Respondenti prieskumu, ktorí hrávajú viac ako tri hodiny denne uvádzali problémy ako ponocovanie, premýšľanie o hre, keď ju práve nehrajú, či klamanie, čo už sú podľa autorov štúdie príznaky návykového správania. Taktiež asi tri štvrtiny z nich cítili v dobe keď nehrali zlosť, nervozitu, či nudu.

Jozef Benkovič považuje za problémový aj sedavý spôsob života, či horšie vzťahy s rodinou a blízkymi, zhoršený školský prospech, alebo redukciu záujmov.

Záleží teda aj od času stráveného pri hre, či od samotnej hry. „Treba povedať, že všetky hry nemajú v tomto smere rovnaký potenciál,“ dodáva k pozitívnym aspektom hier Kábatová.

Science/ČTK