Počítače, mobilné zariadenia ale aj roboty už viac nie sú obmedzené vlastnou kapacitou pamäte, vlastným výpočtovým výkonom a softvérovým vybavením. Vďaka cloudovým službám je možné používať internet ako takmer neobmedzený zdroj znalostí a výkonné počítače vo svetových dátových centrách ako zdroj svojho výpočtového výkonu. Samotné zariadenie (telefón, tablet...) slúži už len na odosielanie príkazov a zobrazovanie výsledkov.

Neviete čo je cloud? Práve ste ho využili.

Cloudové technológie sa v posledných rokoch rýchlo rozvíjajú, čo súvisí predovšetkým s nástupom éry inteligentných telefónov, tabletov a s rozšírením verejných wi-fi sietí. V súčasností praktický každý človek využíva viacero cloud služieb, pričom o tom často krát nevie.

Na použitie cloudov, ako sa cloud služby či cloud infraštruktúra skrátene nazývajú, stačí, ak si prečítate emaily vo svojom účte, otvoríte si Facebook aplikáciu v telefóne, máte skype hovor s partnerom v zahraničí, zdieľate dokumenty, či keď si pred dovolenkou vyhľadáte najrýchlejšiu cestu do Chorvátska. To je len zlomok z množstva denne využívaných cloud služieb.

Lacnejšie riešenie

Z používateľského hľadiska je cloudom každá internetová aplikácia (resp. aplikácia inštalovaná v telefóne alebo tablete), ktorá pracuje s vašimi dátami a ukladá ich na vzdialené servery umiestnené na internete. Tieto služby a používateľské dáta sú pomocou internetu prístupné kedykoľvek a z ľubovoľného miesta na zemi.

Prakticky do každej cloud aplikácie sa používateľ musí prihlásiť, čím získa prístup do svojho rozhrania a ku svojím dátam. Na druhej strane, poskytovatelia cloud služieb sa zaväzujú zabezpečiť neustálu dostupnosť a aktualizáciu svojich služieb.

Z pohľadu používateľov je cloud služba ťažko rozpoznateľná od bežnej serverovej aplikácie. Rozdiel však nastáva z pohľadu ich administrácie a manažmentu. Oproti klasickým serverovým aplikáciam majú cloudové riešenia nesporné výhody. Snáď najväčšou z nich je ich ekonomickosť, keďže autor cloudovej služby nemusí vlastniť drahú hardvérovú infraštruktúru, ktorú musí niekto udržiavať a starať sa o ňu, ako je tomu pri vytváraní serverových aplikácií. To znižuje náklady na vývoj, prevádzku a údržbu cloud služby. Autori sa tak môžu plne zamerať na jej vývoj. Takto je možné ušetriť až 45% oproti vytváraniu serverovej aplikácie. Medzi ďalšie klady patrí napríklad možnosť škálovateľnosti výpočtových zdrojov a ich efektívne využívanie. Ak by sme vyvíjali serverovú aplikáciu, naše servery by väčšinu času neboli plne vyťažené. Použitie cloud technológie maximalizuje vyťaženosť serverov v dátových centrách. To znamená, že používateľ môže ľubovoľne meniť konfigurácie využívaných virtuálnych serverov a dátových úložísk a tak prispôsobovať výpočtový výkon a pamäťový priestor svojím aktuálnym potrebám.

Zaujímavým príkladom je prevádzka oficiálnej web stránky Olympijských hier. Oficiálna stránka je pred a dlho po uskutočnení športovej udalosti navštevovaná minimálne. Naopak s blížiacim sa dátumom začiatku udalosti a počas samotnej udalosti sú oficiálne web stránky masovo navštevované, čím sa zvyšujú nároky na servery, na ktorých sú stránky uložené. Škálovateľnosť umožní jednoducho zväčšiť výpočtové kapacity serverov počas doby, kedy je zvýšená návštevnosť.

Porovnanie nákladov pri použití cloudu a serverovej aplikácie, zdroj obrázku: CICMAN, D. : Cloud computing ako model vývoja a používania IT technológií v podnikoch

Reklama vie čo chcete skôr ako vy

Používaním cloudov sa v dátových centrách vytvárajú obrovské databázy používateľských dát. Autori cloud služieb častokrát používajú nahromadené dáta na takzvané dolovanie znalostí. Na tieto účely sú zaujímavé predovšetkým sociálne siete ako Facebook, Twitter, či LinkedIn.

Jedným z dôvodov je to, že na rozdiel od iných cloud služieb, tu ľudia zverejňujú osobné informácie, informácie o blízkych osobách a súkromí osôb. Navyše obsah sociálnych sietí sa rýchlo a dynamický vyvíja, pričom mapuje aktuálne trendy, nálady, názory, ale aj spoločenskú, kultúrnu a politickú situáciu. Hromadenie takýchto dát vytvára možnosti pre dolovanie znalostí v dvoch hlavných módoch. Prvý mód predstavuje dolovanie znalostí o jednej konkrétnej osobe. Druhým módom je dolovanie znalostí o skupine osôb a následná analýza získaných znalostí.

Možno ste si všimli, že po tom, čo ste si prezreli stránky niekoľkých e-shopov, sa vám začali zobrazovať reklamy s tovarom, o ktorý ste sa zaujímali, a to nie len na sociálnych sieťach. Ide o personalizovanú reklamu, ktorá je typickým príkladom aplikácie získaných znalostí o konkrétnej osobe.  Vďaka sociálnym sieťam v spojení s mapovaním činností na webe, je možné získať presný obraz konkrétneho človeka s jeho záujmami a potrebami. V niektorých prípadoch je reklama dokonca rýchlejšia ako vy. Zobrazí sa skôr, ako si uvedomíte, že o podobný tovar máte záujem.

Nové možnosti

Takto je možné každému naservírovať ponuku presne podľa jeho záujmov a aktuálnych potrieb. Následným zoskupovaním ľudí do skupín, napríklad podľa miesta bydliska, záujmov, či študijného odboru, sa dá reklama cielene adresovať danej skupine osôb. Členom skupín tak prichádzajú ponuky produktov, ktoré sa v danej skupine často kupujú, čo môže vyvolať záujem o produkt u jednotlivých členov. Tento spôsob cielenej reklamy využíva okrem iných aj internetový obchod Amazon.

Dnes môže ísť cielená reklama omnoho ďalej. Pomocou smartfónov a neustáleho pripojenia k internetu je možné sledovať polohu osôb a odoslať reklamnú ponuku pomocou emalilu alebo SMS správy vtedy, keď sa človek priblíži k predajni, ktorej sa ponuka týka.

Navyše sa môže spustiť aplikácia, ktorá nás bude k danému obchodu navigovať. Podobnú aplikáciu vytvorila spoločnosť UberMedia v rámci kampane na tenisky Nike Carmelo Antony, ktorá ju úspešne testovala v New Yorku. Predaj tenisiek sa zvýšil.

Ilustračná fotografia, zdroj: professionele-site.nl

Verejná mienka na Facebooku

Ako sme spomínali, sociálne siete sú vhodné na dolovanie znalostí aj o vybranej skupine ľudí. Podobne ako v predchádzajúcich príkladoch môžeme rozdeliť ľudí do skupín podľa rôznych kritérií, ako napríklad miesto bydliska, dosiahnuté vzdelanie či sociálne zaradenie.

Takéto skupiny a ich činnosť na sociálnych sieťach je možné mapovať a analyzovať. Vďaka tomu sa dajú v skupine zistiť názory na nejakú udalosť alebo na politickú situáciu. Získané znalosti sú nápomocné pri prieskumoch a ovplyvňovaní verejnej mienky, pri marketingových aktivitách, pri predikcii nákupných preferencií danej skupiny ľudí, pri predpovediach budúceho správania sa skupiny atď.

Ak to zhrnieme, môžeme povedať, že dolovanie znalostí je proces, ktorým získavame platné, doposiaľ neznáme a široko využiteľné znalosti z veľkého množstva dát.

Vedia kde ste, ale iba ak im to poviete

Takáto personalizácia vyvoláva v používateľoch pocit, že sú neustále sledovaní a že strácajú súkromie. Mnohým to pripomína „Veľkého brata“ z románu Georga Orwella, 1984. Treba však podotknúť, že rovnaké dolovanie znalostí by bolo možné v obmedzenej miere vykonať aj manuálne. Na sociálnych sieťach vychádza predovšetkým z voľne dostupných informácií, ktoré sú o nás uverejnené na internete. Prevažne ide o zverejnené profily v rôznych aplikáciách alebo sociálnych sieťach, o verejné statusy, blogy, zverejnené fotografie, či zdieľanie našej geografickej polohy pomocou tabletov a smatphonov.

Ilustračná fotografia, autor: Robert Kneschke

Zjednodušene sa dá povedať, že získavanie znalostí o nás je len aplikácia automatických algoritmov dolovania znalostí na voľne dostupné informácie o nás. Rovnakú analýzu môže urobiť ktokoľvek manuálne.

Napriek tomu, že existujú rozšírenia internetových prehliadačov ako napríklad AdBlocker, ktoré sa snažia zabrániť zobrazovaniu akýchkoľvek reklám, je asi nemožné zabrániť získavaniu znalostí o nás. Tieto rozšírenia sa riadia heslom: „Čo oko nevidí, to srdce nebolí“, teda nás ochránia pred zobrazovaním reklamy, ale samotnému dolovaniu znalostí pravdepodobne nezabránia.

Je dobré si uvedomiť, že algoritmy o nás môžu zistiť, len toľko informácií, koľko sami zverejníme. Preto je na mieste skontrolovať si nastavenia a obsah svojich profilov na sociálnych sieťach a zverejňovať len informácie, ktoré nás nemôžu nijakým spôsobom ohroziť, alebo dostať v budúcnosti do nepríjemnej situácie.