Technický pokrok ale môže mať i nežiaduce následky. Náš mozog totiž technika "masívne preprogramováva", upozorňuje neurológ Michael Merzenich. Ako presne teda technológie náš mozog menia? Odpoveď sa pokúsil nájsť spravodajský server The Huffington Post.

1. TECHNIKA NÁM KAZÍ SPÁNOK
Štúdie preukázali, že modré svetlo, ktoré vyžarujú zariadenia, ako sú chytré telefóny, tablety a notebooky, môžu v noci potlačiť uvoľňovanie melatonínu v tele. Melatonín je kľúčový hormón, ktorý pomáha regulovať vnútorné hodiny človeka, hovorí telu, kedy je noc a čas ísť spať. Nedostatok kvalitného spánku má na mozog radu negatívnych dopadov. Patrí medzi ne napríklad čím ďalej tým horšia nálada, znížené sústredenie v práci a problémy s pamäťou.

2. ĽAHKO SA ROZPTÝLIME
Na to nie je potrebná žiadna veľká veda. Technológie nás ľahko rozptýlia, či už ide o prerušenie dôležitého projektu, aby sme skontrolovali chytrý telefón, alebo preklikávanie stránok v prehliadači bez toho, aby sme sa na niektorú skutočne sústredili. Preukázalo sa, že prepínanie medzi rôznymi úlohami vykonávanými zároveň nefunguje - človek nakoniec vykonáva všetky svoje povinnosti ešte horšie. A to všetko platí vo vyššej miere predovšetkým u tínedžerov.

3. VEĽA SI TOHO NEPAMÄTÁME
Technológie sťažujú ukladanie nových vecí do pamäte. Existujú dva typy pamäte: krátkodobá "pracovná" pamäť a pamäť dlhodobá, ktorá je trvalejšia. Pokiaľ sa informácie majú uložiť, musia prejsť z pracovnej pamäte do dlhodobej. Akékoľvek prerušenie počas fungovania krátkodobej pamäte - napríklad keď si človek pri čítaní článku odskočí napísať e-mail alebo sms správu - môže vymazať práve prečítané informácie z krátkodobej pamäte bez toho, aby došlo k ich presunu do pamäte dlhodobej. Existujú tiež hranice toho, čo krátkodobá pamäť dokáže naraz prijať. Ak je informácií príliš veľa, čo sa on-line stáva veľmi často, tak veľa informácií z pamäte jednoducho vytečie, ako keď sa preleje pohár.

4. SME ZÁBUDLIVEJŠÍ, NEŽ SME BÝVALI
Internetová generácia je náchylnejšia k zabúdaniu takých vecí, ako napríklad ktorý je deň, kam odložili kľúče, ako ľudia starší než 55 rokov. Podľa rodinnej a profesijnej terapeutky Patricie Gutentagovej sú technológie jedným z hlavných vinníkov. "Táto skupina populácie vyrastala na viacúlohovom zvládaní technológií často sprevádzanom nedostatkom spánku, a to všetko vedie k väčšej zábudlivosti," povedala.

5. NESÚSTREDÍME SA NA TO, ČO ČÍTAME
Aj keď sa nenecháme ničím vyrušovať, nedarí sa nám vnímať informácie, ktoré čítame on-line rovnako kvalitne, ako keby sme ich čítali v knihe. A vinníkom sú hyperlinky. Tieto farebné kúsky viet roztrúsené v texte nútia mozog, aby sa viac namáhal, a ostáva mu tak menej kapacity na spracovávanie toho, čo vlastne číta. Dokonca aj obyčajné čítanie textu narušeného hyperlinkami na notebooku či iPade podľa prevedených štúdií dokazuje znížené vstrebávanie textu.

6. NENÁJDEME CESTU BEZ GPS
Ľudia, ktorí sa pri navigácii spoliehajú na GPS, majú menšiu aktivitu v oblasti mozgu nazývanej hipokampus, ktorá je zapojená ako do pamäte, tak do navigácie. Série štúdií vykonaných v roku 2010 dokázali, že používanie priestorovej pamäte, ktorá zahŕňa vytváranie a zapamätávanie  tras namiesto navigácie s pomocou GPS, môže pomôcť odvrátiť problémy s pamäťou v neskoršom živote.

7. MÁME MOZOG ZÁVISLÉHO NA DROGÁCH
Nie, "internetová závislosť" nie je strašiak, ktorým sa oháňajú rodičia, aby zastrašili svojich potomkov tráviacich príliš veľa času hraním Candy Crush. Príliš mnoho času stráveného na internete skutočne môže vyvolať zmeny v mozgu, ktoré sú podobné tým, ktoré spôsobujú závislosť na drogách a alkohole, čo zistila štúdia z roku 2012. Internetoví závisláci, predovšetkým ale chronickí hráči, ktorí sa vyhýbajú škole, jedlu aj spánku len aby mohli hrať, majú v mozgu abnormálnu bielu a šedú hmotu. Tá narúša a ochromuje časti mozgu zapojené do spracovávania emócii a ovláda pozornosť a rozhodovanie. Alkoholici a ľudia závislí na drogách majú pozoruhodne podobné mozgové abnormality, dodáva štúdia.

ČTK