Za vôbec prvý objekt „solárnej architektúry“ je všeobecne považovaný „Sokratov dom“, podľa konceptu starogréckeho učenca Sokrata. Jeho koncepcia vychádza zo snahy zabezpečiť optimálnu teplotu vo vnútri objektu. Dom bol podriadený geometrii slnečného lúča.

Zásady solárneho urbanizmu vidíme dokonca aj u severoamerických Indiánov okolo roku 1100. Kmeň Anasazi svoje príbytky budoval podľa pohybu slnka po oblohe. Ochranu pred horúcimi slnečnými lúčmi poskytoval skalnatý previs nad osadou.

V Európe znamenal pád Rímskej ríše úpadok slnečnej architektúry. Angličania dokonca koncom 17. storočia zaviedli tzv. daň z okien. Obyvatelia na to reagovali zamurovávaním svojich okien, čím minimalizovali preslnenie vnútorných priestorov.

Koncom 19. storočia sa začali dostávať do pozornosti odbornej aj širšej verejnosti medicínske poznatky o antibakteriálnych účinkoch slnečného žiarenia. Na budovách francúzskeho architekta Le Corbusiera tak napríklad pribudli balkóny.

K priekopníkom solárnej architektúry patrí architekt George F. Keck, ktorý v roku 1933 navrhol celopresklený dom „Dom zajtrajška“ pre expozíciu „Storočie pokroku“ v Chicagu.

Prvou solárnou budovou na svete bola Bridgers-Paxton Building v USA z roku 1956, ktorá ako prvá komerčná budova využívala solárne ohrievanie vody a pasívne solárne zisky. Neskôr sa tento koncept začal používať aj v iných krajinách.

Dnes sú solárnym urbanizmom známe mestá ako Linz-Pichling v Rakúsku, štvrť Vauban vo Freiburgu (Nemecko), Daegu v Južnej Kórei, austrálske Adelaide, Santa Monica v USA, Oxford vo Veľkej Británi či dánska Kodaň. Napríklad Oxford si zriadil tzv. slnečnú ulicu, ktorá pozostávala z energeticky úsporných domov vybavených solárnymi systémami a zimnými záhradami, či solárne predmestie.

Európske smernice

Podľa smerníc Európskej únie by mali mať všetky nové budovy postavené po roku 2020 prakticky nulovú spotrebu energie. To by malo výrazne zmeniť aj ich podobu.

„V praxi to znamená, že všetky domy musia mať vynikajúce izolácie na úrovni pasívnych domov a energiu, ktorú budú potrebovať, si podľa smernice musia vyrobiť sami či už na povrchu, vo vnútri domu, alebo vo svojej blízkosti. Významná časť energie má pritom pochádzať z obnoviteľných zdrojov,“ vysvetľuje profesor Robert Špaček z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry STU.

Vo svojom výskume sa spolu s kolegami venuje tvaru budov, ktoré by čo najefektívnejšie využívali energiu zo slnka. Skúmajú tiež typy zástavby, orientáciu ulíc a ako by mohli štvrte s prebytkom energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov spolupracovať s menej úspešnými časťami mesta.

Výskumníci - architekti naznačujú, ako by mohli v budúcnosti vyzerať mestá. „Typickými sa stanú naklonené roviny, nielen strechy, ale možno aj múry, aby sa zabezpečil čo najlepší prístup slnečného žiarenia. Ulice s orientáciou sever - juh budú pootočené o 45° ako ich poznáme z Barcelony či Rio de Janeiro. Takéto ulice sú počas roka rovnomernejšie preslnené - v lete príjemne zatienené a v zime naopak plné slnečných lúčov. Pri výstavbe sa budú spájať moderné prvky, a technológie a materiály, ktoré nenarúšajú životné prostredie, napr. drevo. Súčasťou budov budú solárne panely a kolektory,“ vymenúva doktor Ján Legény z Fakulty architektúry.

Ekologické domy by si dokonca mohli ušetrenú energiu vymieňať s menej úspornými budovami, napr. s historickými pamiatkami.

Softvér pre projektantov

Pracovníci z Fakulty architektúry vyvíjajú softvérové nástroje, ktoré zjednodušia navrhovanie mestských štvrtí s takmer nulovou spotrebou energie.

Jeden z týchto nástrojov umožňuje projektantom vygenerovať optimálny typ zástavby. Program umožňuje upravovať plochy pozemkov a typy domov, ktoré na nich majú stáť tak, aby sa dosiahla nulová či dokonca pozitívna energetická bilancia. Takýmto spôsobom sa dá ovplyvňovať aj klíma na uliciach a námestiach.

Podobné nástroje budú o niekoľko rokov pre projektantov nevyhnutné. „Niektoré mestá sú totiž v napĺňaní cieľov Európskej únie oveľa ďalej ako my. Kodaň má ambíciu byť do roku 2025 uhlíkovo neutrálna, už dnes tam musia mať všetky nové budovy zelené strechy. Viaceré mestá majú hotové projekty prvých mestských štvrtí, ktoré energiu získavajú z obnoviteľných zdrojov, a ktoré si s týmto množstvom energie vystačia,“ vysvetľuje doktor Peter Morgenstein.

Dodáva, že aj oni už komunikujú s magistrátom Bratislavy o možnej spolupráci.