Všestranné baktérie kúria, produkujú elektrinu aj opravujú múry

— Lenka Uherová

Prírodné a recyklované materiály sa v stavebníctve využívajú bežne. Vedci však skúmajú, ako by do našich stien mohli pridať aj trocha života. V budúcnosti by tak domy mohli využívať baktérie, ktoré by sa starali o dodávku tepla i elektriny a v prípade potreby by dokonca opravovali aj praskliny v múroch.

Všestranné baktérie kúria, produkujú elektrinu aj opravujú múry

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Christian_Birkholz

S nápadom využiť baktérie ako dodávateľov energie, či údržbárov prišli vedci z Newcastle University. Pod vedením experimentálnej architektky Rachel Armstrongovej teraz testujú ich potenciál v projekte LIAR.

Pôjdu ventilátory do koša?

Splodiny z vykurovania domov sú dnes veľký problém. Až 40 percent spotreby energie a tretinu emisií oxidu uhličitého v Európskej únii vytvára vyhrievanie našich obydlí. Cieľom vedcov z projektu LIAR je využiť proces metabolického spaľovania mikroorganizmov a vytvoriť vykurovací systém, ktorý by nahradil fosílne palivá.

Okrem tepla by domy mohli navyše produkovať aj elektrinu. Výskumný tím pritom vychádza z už existujúcej technológie mikrobiálnych palivových článkov, ktoré využívajú baktérie na výrobu elektrického prúdu.

Niektoré druhy mikroorganizmov sa živia biomasou, či splaškovou vodou a ako odpad produkujú elektróny. Tento zdroj elektriny je nielenže lacný a teda využiteľný aj v tých najchudobnejších krajinách, ale je aj ekologický, keďže neprodukuje oxid uhličitý.

Podľa Rachel Armstrongovej je zatiaľ najväčším problémom ovládanie organizmov. Ak by sa s ním ale dokázali vysporiadať, vedeli by ich využiť aj inak, napríklad na výrobu mydiel, či vyčistenie vody od fosfátov a estrogénu.

Vďaka mikroorganizmom by dokonca mohol vzduch v „živých domoch“ aj sám cirkulovať. Na prúdenie vzduchu by neboli potrebné ventilačné otvory, postarali by sa o to mikroorganizmy.

Malí liečitelia

Využitím baktérii v stavebníctve sa zaoberá aj projekt HEALCON. Výskumný tím pod vedením Nela De Belie z Ghentovej University v Belgicku skúma využitie nečinných baktérií na vytvorenie betónu, ktorý by sa sám obnovoval.

Inovovaný betón by si mohol opravovať vlastné trhliny pomocou baktérií, alebo spór, ktoré sa uložia do mikrokapsúl a  zamiešajú do betónu. Keď sa objaví trhlina, mikrokapsula praskne a uvoľní dovtedy nečinné baktérie, ktoré začnú aktívne produkovať uhličitan vápenatý. Ten trhlinu vyplní.

Metódu je možné využiť pri stavbe nových budov, ale aj na opravu tých starých.

Samoregeneračný betón by mal byť šetrnejší k životnému prostrediu a jeho trvanlivosť by zas mala znížiť náklady na jeho údržbu. Problémom by však mohla byť ochota stavebných firiem investovať do materiálu, keďže prvotné náklady sú asi dvojnásobné. Podľa vedcov však treba vziať do úvahy trvanlivosť materiálu a náklady na neskoršie opravy, ktoré si bežný betón vyžaduje.

Testovali v Benátkach

Samoregeneračný betón je momentálne v testovacej fáze. V ďalšom kroku by vedci chceli otestovať technológiu v praxi a zistiť, ako bude napríklad fungovať v zime, keďže práve teplota ovplyvňuje jeho efektivitu.

Prvé mikrobakteriálne domy produkujúce tepelnú a elektrickú energiu by zas mohli byť postavené v priebehu troch až desiatich rokov. LIAR tím ale prvýkrát predstavil svoje tehly produkujúce elektrinu už tento rok v októbri na Venice Architecture Biennale v Taliansku.

Oba projekty spája cieľ vyvinúť technológiu, ktorá bude nielen efektívna a ekologická, ale aj ľahko využiteľná aj v tých najchudobejších krajinách.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia