Špenát ašpiruje na detektor výbušnín

— Lenka Uherová

Odborníci na rozpoznávanie bômb už vycvičili potkany, či delfíny a na Balkáne hľadali míny dokonca aj včely. Vedci však teraz obrátili svoju pozornosť na ešte netradičnejšieho pomocníka – nanobionický špenát.

Špenát ašpiruje na detektor výbušnín

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Millenianlab

Špenát by sme pokojne mohli nazvať superpotravinou, keďže značne prospieva nášmu zdraviu. Výskumníkom z Massachusetts Institute of Technology (MIT) to ale zrejme nestačilo a povedali si, že by špenát mohol predlžovať a zachraňovať životy aj tým, že bude ľudí upozorňovať na výbušné látky.

Pepek námorník by sa potešil

Samozrejme, samotný špenát nemá zázračnú schopnosť rozpoznávať výbušniny. Rastliny sú však veľmi citlivé a vedia napríklad dlho pred nami, že bude sucho. Zároveň dokážu odhaliť aj malé zmeny vo vlastnostiach pôdy.

Vedci z MIT zrealizovali experiment, ktorí popísali v časopise Nature Materials. Použili techniku s názvom vaskulárna infúzia, čo znamená, že do listov rastliny zaviedli uhlíkové nanotrubice. Trubičky boli navrhnuté tak, aby rozpoznali nitroaromáty, chemické zlúčeniny, ktoré sa bežne používajú vo výbušninách. Výskumníci sa konkrétne zamerali na kyselinu pikrovú.

Rastlina kyselinu vstrebe cez korene a následne ju transportuje do mezofylnej vrstvy na spodnej strane listov, kde prebieha väčšina fotosyntézy. Tam začnú látku rozpoznávať spomínané nanotrubice.

Keď na tieto nanotrubice vedci posvietia laserom, vydávajú fluorescenčný signál ukazujúci na prítomnosť spomínanej chemikálie – nitroaromátov. Signál je navyše viditeľný prostredníctvom infračervenej kamery až do vzdialenosti jedného metra. Výskumníci sa ale snažia dosiahnuť, aby bola lepšia aj z väčších vzdialeností.

Analytické rastliny

Po tom, čo korene rastliny prídu do kontaktu s nitroaromátmi, trvá až desať minút, kým látka prejde do listov. Zvieratá síce vedia zacítiť výbušné chemikálie oveľa skôr, ale rastliny ich dokážu na rozdiel od zvierat aj rozanalyzovať.

Uhlíkové nanotrubičky už výskumníci použili aj pre zvýšenie fotosyntetizačnej schopnosti rastlín. S ich pomocou zaznamenávali prítomnosť oxidu dusnatého, znečisťujúcej látky, ktorá vzniká spaľovaním.

Vedci z MIT už vyvinuli aj špenát,  ktorý dokáže objaviť dopamín, látku, ktorá ovplyvňuje rast koreňov. Vyvíjajú tiež senzory na zaznamenávanie látok, ktoré rastliny používajú na prenos informácií v rámci vlastných tkanív.

Vďaka tomu by sa mohli dozvedieť viac o vnútornom fungovaní rastlín.

Uhlíkové nanotrubice majú každopádne značný potenciál. Rastliny by pomocou nich mohli upozorňovať aj na znečistenie prostredia a prírodné podmienky, v ktorých sa práve vyskytujú.


Zdroj: Youtube

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia