Európska vesmírna agentúra (ESA) vznikla v roku 1975 podpísaním medzivládneho „Dohovoru o založení Európskej vesmírnej agentúry“ desiatimi zakladajúcimi štátmi.

Hlavné sídlo má v Paríži, výskumné centrá v Španielsku, Holandsku, Taliansku a v Nemecku. Komozdróm je umiestnený v juhoamerickej Francúzskej Guyany.   

Dnes má agentúra už celkovo 20 členov. Naposledy pristúpilo v novembri minulého roka Poľsko. Z novších členských štátov EÚ sú členmi aj Rumunsko a Česká republika. Na druhej strane Slovensko v integrácii do tejto agentúry zaspalo dobu.

„Tieto krajiny pochopili, že výskum kozmu nie je "luxus pre bohaté štáty", ale strategická oblasť s veľkým rozvojovým potenciálom pre nové technológie a následnú obchodnú činnosť,“ tvrdí predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Jakub Kapuš.

„Nadviazali na svoju bohatú tradíciu výskumu vesmíru, každá z nich má svojho kozmonauta,“ dodáva.

Svoju tradíciu vesmírneho výskumu máme aj my. V roku 1999 absolvoval let do vesmíru na lodi Sojuz TM-29 prvý Slovák - Ivan Bella. Slovenské výskumné inštitúcie sa zapájajú do viacerých medzinárodných projektov ESA.

Sme v prvej fáze

Podľa Kapuša má aj Slovensko čím agentúre prispieť. „V SR existuje niekoľko desiatok firiem, ktoré prejavili záujem o zapojenie sa do projektov ESA. Spolu s výskumnými inštitúciami, SAV a našimi najlepšími univerzitami predstavujú solídnu základňu pre spoluprácu s ESA,“ hovorí.

Pre firmy a vedecké inštitúcie znamená členstvo v ESA odrazový mostík k svetovému výskumu. „Budúcnosť kozmických výskumov na Slovensku je nemysliteľná bez širšej medzinárodnej spolupráce,“ povedal Karel Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky.

Samotný prístupový proces do ESA prebieha v troch fázach. Prvá je zavŕšená podpisom dohody o spolupráci, čo sme úspešne zvládli v apríli 2010. Podľa Kapuša však ide skôr len o symbolickú spoluprácu. Od novembra 2011 sa napríklad Slovensko zúčastňuje ako pozorovateľ zasadnutí Rady ESA.

„Dohoda je platná do roku 2015, najneskôr dovtedy by vláda SR mala rozhodnúť o vstupe do druhej fázy,“ tvrdí Kapuš.

Druhá fáza začína podpisom tzv. Dohody o európskom spolupracujúcom štáte. Trvá tiež päť rokov. V súčasnosti ňou prechádzajú Maďarsko, Estónsko a Slovinsko.  

„Na základe tejto zmluvy sa SR stane čosi ako "pridruženým členom" a bude prispievať do spoločného rozpočtu ESA finančnými prostriedkami,“ vysvetľuje Kapuš. Z týchto zdrojov majú byť financované kontrakty so slovenskými firmami na dodávky komponentov satelitov, riadiaceho softvéru, expertných štúdii a pod.

Bude treba platiť

Záverečnou fázou je pristúpenie k medzivládnemu Dohovoru o založení Európskej vesmírnej agentúry.

Plné členstvo znamená tiež vyšší finančný príspevok, za čo sa budú môcť slovenskí vedci zúčastňovať prestížnych medzinárodných projektoch, high-tech firmy sa budú môcť uchádzať o zákazky na dodávky špičkových technológií, ale pre Slovákov sa otvoria aj pracovné ponuky priamo v ESA.

Výška členského príspevku závisí od celkového počtu členov a ich HDP. Slovensko by to mohlo stáť 2-3 mil. eur ročne, plus jednorazový vstupný poplatok vo výške 1 mil. eur.