Na meranie prírodných hrozieb existuje množstvo kvantitatívnych aj kvalitatívnych metód, píše sa v štúdii. Tie najprogresívnejšie merajú frekvenciu výskytu procesov, ktoré spôsobujú hrozby prostredníctvom priamych meraní kľúčových charakteristík.

Keďže však priame merania sú ekonomicky náročnejšie, používajú sa metódy nepriameho odhadu hrozby

„Hlavným cieľom tohto príspevku je prvý pokus o priestorovú syntézu vybraných prírodných hrozieb (zemetrasení, svahových pohybov, snehových lavín, vodnej erózie pôdy, povodní a špecifických hrozieb krasovej krajiny) pre oblasť Západných Karpát na základe troch charakteristík: celková hodnota hrozby, pravdepodobnosť vytvorenia kumulatívneho efektu a genetický typ hrozby,“ píše sa v štúdii.

Jej autormi sú Marián Šabo, Jozef Minár, Juraj Holec a Miroslav Žiak. Ich výskum financovala Agentúra pre podporu výskumu a vývoja.  

Oblasť, ktorú autori analýzy považujú za západnú časť Západných Karpát, zaberá takmer celú časť Slovenska a časť Maďarska, Rakúska, Českej republiky a Poľska.

Štúdia najskôr syntetizuje doterajšie poznatky a metódy výskumu. Západné Karpaty sú napríklad oblasťou strednej miery zemetrasnej aktivity. Seizmická aktivita sa koncentruje najmä na hraniciach medzi Karpatmi a Panónskou panvou a medzi Vonkajšími a Vnútornými Západnými Karpatmi.

Ďalej snehové lavíny sa vyskytujú iba v geomorfologických celkoch, ktoré majú aspoň sčasti charakter vysokohorskej krajiny - najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách, či v Malej a Veľkej Fatre.

Najohrozenejší je východ a severozápad

Autori sa snažili v práci identifikovať pokiaľ možno homogénne hrozbové regióny. Podarilo sa im určiť deväť regiónov a niekoľko subregiónov.

Najmenej ohrozený región tvorí centrálnu časť Západných Karpát. Lito-štrukturálne podmienené hrozby sa v ňom takmer nevyskytujú s výnimkou Slovenského krasu, ktorý má špecifické hrozby.

Naopak najviac ohrozená je východná a severozápadná časť Západných Karpát.

Práca má mať podľa jej autorov nielen vedecký, ale praktický význam. „Vedecký spočíva najmä v utvorení prvého modelu priestorovej štruktúry syntetických hrozbových regiónov Západných Karpát s definovaním jej viac a menej stabilných čŕt,“ píšu.

Praktický význam by mohla nájsť v rizikovom, či v environmentálnom manažmente.