Objav je pre vedcov cenný predovšetkým v tom, že im dáva cenné informácie o tom, ako sa v našej galaxii šíri voda.

V dobe vzniku slnečnej sústavy pred zhruba 4,6 miliardami rokov boli planéty blízko k Slnku, kvôli príliš vysokým teplotám, bez vody. Tá sa na ne zrejme dostala až po viac ako pol miliarde rokov pod vplyvom komét a asteroidov.

„Je to po prvýkrát, čo bola v páse asteroidov zistená voda a tým dostávame dôkaz, že Ceres má ľadový povrch a atmosféru," uviedol astronóm Michael Küppers zo strediska ESA v Španielsku.

Podľa vedcov povrch Ceresu produkuje približne šesť kilogramov vodnej pary za sekundu, čo znamená, že ľadom môže byť pokrytá iba nepatrná časť tejto trpasličej planéty, ktorej priemer sa odhaduje na necelých tisíc kilometrov.

Najpravdepodobnejšou príčinou prítomnosti vodnej pary je podľa vedcov vyparovanie vody z topiaceho sa ľadu, môže však ísť napríklad aj o vplyv činnosti gejzírov či vulkánov.

Ceres objavil pred viac než 200 rokmi taliansky matematik, astronóm a teológ Giuseppe Piazzi. Je to najväčšie teleso v hlavnom páse planétok medzi Marsom a Jupiterom. Najskôr ho vedci označovali ako planétku. Po pražskej medzinárodnej konferencii astronómov v roku 2006 sa však dostal medzi väčšie trpasličie planéty, kam patrí napríklad aj Pluto.

Teleskop Herschel po spotrebovaní 2300 litrov hélia, ktorým bol poháňaný, ukončil v minulom roku svoju aktívnu činnosť a ostal na orbite okolo Slnka. Vedci však ešte stále vyhodnocujú posledné záznamy, nasnímané týmto najväčším monitorovacím prístrojom na infračervené lúče, aký bol doposiaľ vyslaný do vesmíru.

ČTK