Výbuch čeľabinského meteoritu bol 30-krát silnejší ako Hirošima

Explózia meteoritu, ktorý 15. februára minulého roku dopadol v okolí ruského Čeľabinsku, uvoľnila najmenej tridsaťkrát väčšiu energiu ako výbuch atómovej bomby nad Hirošimou v roku 1945. Jej sila dosiahla 500 kiloton trinitrotoluénu, v Hirošime to bolo asi 15 kiloton TNT.

Výbuch čeľabinského meteoritu bol 30-krát silnejší ako Hirošima

Čeľabinský meteorit, zdroj: Alex Alishevskikh

Čeľabinský meteorit, ktorý vážil pri vstupe do atmosféry nad južným Uralom až 12 000 ton a priemer mal 20 metrov, bol najväčším zaznamenaným objektom, ktorý zasiahol Zem od Tunguzského meteoritu v júni 1908 (ten meral vraj až 60 metrov). Sila jeho explózie bola asi päťdesiatkrát slabšia ako v prípade Tunguzského meteoritu, ktorého sila je odhadovaná na 15 až 20 megaton TNT.

Čeľabinský meteorit (podľa niektorých názorov to bola kvôli veľkosti objektu planétka) padal rýchlosťou 19 km/s (asi 67 000 km/h), teda zhruba šesťdesiatkrát rýchlejšie ako zvuk. Pri rozpade vo výške asi 30-40 kilometrov nad zemou žiaril meteorit krátku chvíľu dokonca viac než Slnko. Meteorit sa podľa neskorších meraní ukázal byť približne rovnako starý ako slnečná sústava - 4,56 miliardy rokov.

Pri páde meteoritu (najväčšia z jeho častí dopadla do jazera Čebarkul) sa zranilo asi 1500 ľudí, väčšina z nich utrpela rezné rany, keď silná tlaková vlna, ktorá v oblasti okolo miliónového Čeľabinsku poškodila okolo 7000 budov a rozbila okná v rozsiahlej oblasti. Úrady odhadli spôsobené škody na miliardu rubľov.

Veľký úspech sa podaril aj českým odborníkom - ako vôbec prvý tím na svete presne spočítali dráhu a štruktúru meteoritu.

Meteorit s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzal z planétky 86039, ktorá meria 2,2 kilometra. Výpočet tímu pod vedením astronóma Jiřího Borovičku z Astronomického ústavu Akadémie vied ČR v Ondřejove hovorí, že pozorovaná dráha meteoritu so sklonom 17 stupňov bola dlhá 272 kilometrov a že teleso bolo po prvýkrát zaznamenané vo výške 95 kilometrov nad zemským povrchom. O osem sekúnd neskôr sa meteorit vo výške 45 km začal rozpadať, čím sa výrazne zvýšila plocha vystavená atmosfére, takže odparovanie narástlo a objekt bol na krátku dobu jasnejší než Slnko.

Vedecký tím v spolupráci s kolegami z Ústavu štruktúry a mechaniky hornín AV ČR a z univerzity v kanadskom Ontario zistil, že vo výške 30 kilometrov skončila prvá fáza rozpadu a 95 percent pôvodného telesa sa do tej doby premenilo na prach. Ďalej letelo zhruba 20 kusov o rozmere od jedného do troch metrov.

Najväčší úlomok meteoritu s hmotnosťou asi 570 kilogramov, ktorý dopadol do zamrznutého jazera Čebarkul (a vytvoril tu kráter s priemerom osem metrov), sa podarilo ruským vedcom z jazera vyloviť vlani v polovici októbra. Údajne je to jeden z desiatich najväčších nájdených úlomkov nebeských telies spadnutých na Zem. Malé meteority boli rozložené v páse, širokom niekoľko kilometrov a dlhom až 30 kilometrov.

Vedci z Astronomického ústavu vypočítali aj dráhu telesa v slnečnej sústave. Zistili , že nebola ničím výnimočná. Meteorit sa pohyboval po eliptickej dráhe s perihéliom v blízkosti dráhy Venuše a aféliom v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Zistilo sa tiež , že meteorit sa v dňoch pred dopadom premietal na oblohu v blízkosti Slnka. Preto nebol dopredu spozorovaný pozemskými prístrojmi.

ČTK

Neulogy, a.s. využíva spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie či ďalšie sprístupňovanie tohto obsahu či jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK vyslovene zakázané.

Copyright (2013) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené. Materiály agentúry AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované, alebo redistribuované.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia