Satelitné snímky sú už dnes dostupné na internete každému. Ktokoľvek si môže napríklad pomocou služby Google Earth pozrieť vlastný dom z vtáčej perspektívy. Oveľa širšie možnosti pozorovania Zeme z takejto perspektívy už ponúkajú aj vedci.

Geografický ústav SAV prišiel s interaktívnou publikáciou, ktorá obsahuje animácie rôznych zmien našej krajiny, či už pôsobením človeka, alebo prírodných síl.  Využíva na to moderné funkcie vizualizácie a animácie.

Publikácia s názvom „Meniace sa Slovensko očami satelitov“ obsahuje celkovo 51 ukážok. Nadväzuje na staršiu publikáciu „Slovensko očami satelitov“ z roku 2010.

Keďže satelity zaznamenávajú Zem a jej okolie v pravidelných časových intervaloch, môžeme vďaka tomu spätne pozorovať zmeny krajiny v čase - napríklad, ako sa formovalo drevinové zloženie lesov, ako dochádzalo ku kalamitám, ako sa rozširovala zástavba mesta (publikácia ju znázorňuje na príklade Trnavy), či deformácie povrchu Zeme vplyvom gravitačných síl Slnka a Mesiaca.

Rôzne počítačové animácie dokážu zobraziť aj zmeny v atmosfére a hydrosfére, v kozmických energetických časticiach, ale aj v pevných zložkách medziplanetárnej hmoty. V rámci publikácie však nájdeme aj animácie, ktoré zobrazujú vývoj zmien počasia, zmeny v objeme vody na zemskom povrchu a pod povrchom, stav ionosféry, vývoj radiácie, či vývoj produkcie poľnohospodárskych plodín.

Podľa editora publikácie Jána Feranca sú animácie robené tak, aby mohli čitatelia tieto zmeny vnímať v kontexte Slovenska a jeho okolia. Jedna z animácií napríklad ukazuje mechanizmus prenosu piesku a prachu z africkej Sahary do strednej Európy.

Aké satelity pužili?

Autori využívali pre ich animácie rôzne satelity. Napríklad pre výpočet odhadu produkcie poľnohospodárskych plodín použili záznamy zo satelitu NOAA.

Na monitorovanie aktuálneho stavu ionosféry zase využili signály globálnych navigačných systémov (Global Navigation Satellite Systems – GNSS). Pomocou GNSS sa dajú zachytiť aj vplyvy gravitačných síl Slnka a Mesiaca na deformáciu zemského povrchu.

Zmeny objemu vody na zemskom povrchu vypozorovali z údajov americko-nemeckej satelitnej misie GRACE. Celkový obsah vodnej pary v atmosfére je zase možné zdokumentovať zo satelitov GPS. Signály z GPS vodná para spomaľuje, čoho následkom ich prijímače zaznamenávajú s miernym oneskorením.

Ku každej animácii je priložená krátka textová časť, ktorá vysvetľuje zmeny a ich príčiny, charakterizuje prezentované miesto a použité zdroje.