V minulom roku bola publikovaná prvá časť záverečnej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu, podľa ktorej ľudský faktor je dominantnou príčinou prudkého globálneho otepľovania od polovice 20. storočia. Správa sa opiera o 9 200 vedeckých publikácií, z ktorých bola drvivá väčšina publikovaná v poslednom desaťročí.

Jeden z posledných Eurobarometrov - prieskumov verejnej mienky v celej Európskej únii sa pýtal, na koho pleciach leží najväčší podiel zodpovednosti za globálne otepľovanie a na koľko závažný problém to občania považujú.

Napokon sa ukázalo, že asi každý šiesty Európan to považuje za vôbec najvážnejší problém. Pritom tento pomer sa výrazne mení od krajiny ku krajine. Vo Švédsku je to až 81 % občanov, kým v Estónsku len 28 %.

Celkovo sú klimatické zmeny vnímané ako tretí najvážnejší problém po chudobe, hlade a nedostatku pitnej vody na prvom mieste a ekonomickej situácii na druhom mieste. Rovnaké poradie globálnych problémov si zvolili aj Slováci. Tí uviedli na ďalších miestach vojny, terorizmus a infekčné choroby.  

Zodpovedný je priemysel

Slovenskí respondenti však považovali klimatické zmeny za vážnejší problém než väčšina Európy. Na otázku, aby na stupnici od 1 do 10 označili závažnosť klimatických zmien, uviedli 7,9. Priemer v Európe bol 7,3. Vážnejšie berú klimatické zmeny len v Taliansku (8,2), Grécku a Maďarsku (8,0). Naopak najmenej znepokojení sú opäť Estónci (5,6).

Európania si myslia, že najväčšiu zodpovednosť za opatrenia v boji proti klimatickým zmenám nesú národné vlády, po nich nasleduje priemysel a Európska únia. Iba každý štvrtý Európan cíti osobnú zodpovednosť za klimatické zmeny.

Slovensko patrí ku krajinám, kde občania pociťujú najnižšiu mieru osobnej zodpovednosti za klimatické zmeny - len každý desiaty Slovák v porovnaní s viac ako polovicou Švédov, či Dánov.  

Slováci si pri otázke zodpovednosti za klimatické zmeny držia aj jedno prvenstvo - najviac občanov (62 %) zo všetkých európskych štátov si myslí, že najväčšiu mieru zodpovednosti nesú priemysel a firmy.

Recyklujú, či zatepľujú

Polovica respondentov z Európy uviedla, že v uplynulom pol roku vykonala nejakú aktivitu v boji proti klimatickým zmenám. Najaktívnejší sú Švédi (80 %), najmenej aktívni sú Rumuni (23 %).

Najčastejšími aktivitami občanov sú redukovanie odpadu a jeho recyklácia. Respondenti sa tiež pochválili napríklad tým, že menej kupujú tovar na jedno použite, ovocie a zeleninu nakupujú sezónne a od miestnych poľnohospodárov, taktiež využívajú energeticky úspornejšie domáce spotrebiče, zatepľujú svoje bývanie a do práce nechodia autom, ale skôr alternatívnymi dopravnými prostriedkami.

Boj proti klimatickým zmenám je jednou z hlavných priorít Európskej únie. Spomína sa napríklad aj v stratégii Európa 2020.

V rámci dlhodobých cieľov by mali do roku 2050 úrovne emisií oxidu uhličitého spadnúť o 80-95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.