O pol tretej v noci 3. júna 2010 došlo v obci Nižná Myšľa náhle k mohutnému zosuvu svahu stredom dediny v dĺžke 800 m a šírke asi 400 m.  Potom v ďalších dvoch prúdoch, po okraji dediny, v rozsahu desiatok hektárov. 

Pretrhlo sa elektrické vedenie, začali silno praskať domy, vznikali trhliny a prepadliny. Ľudia sa budili a vybiehali z domov len v tom, čo mali na sebe.

V priebehu hodiny sa vytvorili hlboké trhliny, miestami až sedem metrov hlboké. Na niektorých miestach mali šírku dva metre. Časť obce na kopci Varhegy zmizla pri zosuve úplne.

Domy sa postupne rozpadli alebo prepadli. Iné sa naklonili. Takto opisovali dramatické udalosti obyvatelia tejto obce. Masívny zosuv svahu poškodil desiatky domov, veľkú časť z nich museli zbúrať. Sanačné práce stále nie sú dokončené.

Práca geológov

Inžinierski geológovia zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity poznajú takmer každý zosuv na Slovensku. V prípade jeho výskytu okamžite prichádzajú na miesto a začínajú obhliadku. Zhotovia mapy a obrysy zosuvu, a potom nasleduje prieskum.

V rámci prieskumu sa urobia vrty do svahu, v ktorých sa pomocou prístrojov sleduje pohyb zeminy a výška hladiny podzemnej vody. Časť práce sa odohráva v laboratóriu. Na odobratých vzorkách zeminy tu robia „šmykové skúšky“.

„Pri šmykových skúškach simulujeme prírodu a zisťujeme pevnosť zeminy či horniny. Prvým dôležitým krokom na skúšanie zeminy v laboratóriu je odobrať neporušené vzorky zo šmykových plôch, ktoré získavame najmä z vrtov. V laboratóriu potom modelujeme stav napätia a zaťažujeme vzorku až do jej porušenia, aby sme zistili ako zemina odoláva zaťaženiu a zároveň ako sa deformuje,“ vysvetľuje docentka Jana Frankovská.

Nasledujú výpočty. Výsledky skúšok v laboratóriu poskytujú vstupné údaje do geotechnických výpočtov pre analýzu stability svahov a pre návrh sanačných a stabilizačných opatrení. Po diagnostike príčin, ktoré zosuv vyvolali, totiž prichádza na rad práve návrh opatrení, ktoré potom tím geotechnikov v teréne kontroluje a monitoruje.

Opatrenia sú rôzne. Najčastejšie ide o odvedenie podzemnej a povrchovej vody zo svahu vybudovaním drenáže, rebier, horizontálnych vrtov a pod.

Jedným z jednoduchých riešení je premiestnenie zeminy, napríklad priťaženie päty zosuvu, alebo odľahčenie vrchnej časti zosuvu. Medzi náročnejšie sanačné opatrenia patrí budovanie oporných múrov a iných geotechnických konštrukcií, napr. „pilótovej steny“, kedy sa hlboko do svahu musia umiestniť pilóty, ktoré sú doň často ešte aj pripevnené kotvami.

Sme náchylní na zosuvy

Ďalším známym zosuvom, ktorý pritiahol pozornosť, je zosuv v Šútove z marca 2013. Tento zosuv si vyžiadal náročnejšie opatrenia, pretože ohrozuje infraštuktúru v okolí, ale predovšetkým projektovanú diaľnicu v prípade jej výstavby v tomto území.

Podľa geológov je pri zosuvoch najlepším a najlacnejším riešením prevencia. Kým pri veľkých verejných stavbách je s ohľadom na riziko inžinierskogeologický prieskum samozrejmosťou, pri menších stavbách je rozhodnutie na každom staviteľovi.

„Ak je to možné, už pred kúpou stavebného pozemku by mal každý stavebník myslieť na orientačný inžinierskogeologický prieskum. Je to vlastne posudok o vhodnosti pozemku pre výstavbu,“ myslí si docent Miloslav Kopecký.

Slovensko totiž patrí medzi krajiny, kde sa zosuvy môžu vyskytovať častejšie. Náchylných na zosuvy je asi 5,25 percent územia Slovenska. Ide najmä o oblasť flyšových pohorí na severe a východe Slovenska.

„Aj keď zo stavebného zákona priamo nevyplýva povinnosť vykonať inžinierskogeologický prieskum, každý zodpovedný stavebník by mal myslieť minimálne na posúdenie vhodnosti pozemku na výstavbu. V praxi vidíme, že poruchy na samotnej konštrukcii stavby vznikajú najčastejšie v dôsledku jej chybného založenia, teda z nedostatku informácií o základovej pôde. Toto riziko porušenia stavby sa zvyšuje pri výstavbe v zosuvných územiach,“ hovorí Kopecký.

Napríklad v Nižnej Myšle sa poučili a stavebné povolenia tam už vydávajú len vtedy, keď je k nim aj posudok geológa.