Keď príroda pridá korundu trošku titánu, vznikne zafír
— Zuzana VitkováPredstava nájdenia pokladu v podobe zlata, či drahých kameňov láka ľudí od nepamäti. O tom ako vznikajú a či si môžete nájdené bohatstvo nechať sme sa bavili s geologičkou Jarmilou Luptákovou.
zafír, zdroj obrázku: Wikipédia
Jarmila Luptáková pracuje na Geologickom ústave SAV, pracovisko Banská Bystrica. Vyštudovala mineralógiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde neskôr externe absolvovala aj doktorandské štúdium. Je predsedníčkou Banskobystrickej pobočky Slovenskej geologickej spoločnosti.
Aj tento rok vám slovenskí vedci a výskumníci dovolia nazrieť do zákulisia vedy a dokážu vám, že veda je dobrodružstvo. Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Centrom pre vedecko-technické informácie SR a portálom EurActiv.sk už ôsmy rok organizujú Festival vedy - Európska noc výskumníkov 2014, ktorý sa uskutoční v piatok 26. septembra v piatich slovenských mestách. V súvislosti s tým sme pre vás pripravili sériu zaujímavých tipov na prezentácie a vedecké stánky, ktoré si na festivale budete môcť prezrieť. Stánok so "zlatom" nájdete v Banskej Bystrici v Europa Shopping Cente.
Prečo je zlato odnepamäti také populárne? Existujú predsa kovy s oveľa užitočnejšími fyzikálnymi vlastnosťami.
Zlato má peknú farbu, lesk, je kujné, nezachádza (nezvetráva). Je teda ideálne na výrobu ozdôb.
Rýdzosť zlata sa označuje karátmi, čo to znamená?
Počet karátov označuje, koľko dielov zlata, z celkových 24, váš šperk obsahuje. Čiže čisté, rýdze zlato, má 24 karátov. Ak polovicu hmotnosti zliatiny tvorí rýdze zlato a polovicu meď, alebo iný kov, ide o 12 karátové zlato. Ešte existuje iný karát, ktorý sa používa ako jednotka hmotnosti pre drahokamy. Takýto 1 karát má 0,2 g.
Ako Zem vytvorí z obyčajnej horniny drahokam?
Vytvorením priaznivých podmienok, potrebných pre vznik určitého minerálu a jeho drahokamovej odrody. Ak je v hornine dostatok hliníka, pri určitých teplotno-tlakových podmienkach vzniká korund. Na vznik drahokamových odrôd treba malú prímes iných prvkov. Malá prímes chrómu či titánu a železa rozhoduje o tom, či to bude rubín alebo zafír. Najvzácnejší z drahokamových odrôd korundu je tuším padparadža.
Paparadža, zdroj obrázku: Wikipedia
Aké druhy ložísk zlata v prírode existujú?
Sú to primárne a druhotné ložiská. Primárne, kde zlato vykryštalizovalo z rôznych typov hydrotermálnych roztokov, napríklad pri sopečnej aktivite, alebo horotvorných procesoch. Druhotné ložiská, takzvané rozsypy, vznikli rozrušením (eróziou) primárnych ložísk a nahromadením zlata v sedimentoch.
Dá sa na Slovenskú niekde v prírode ešte nájsť zlato?
Áno. V menšom množstve sa vyskytuje v mnohých riekach, kam sa dostalo zvetrávaním primárnych výskytov počas mnoho miliónov rokov. Napríklad v riekach v Nízkych a Vysokých Tatrách, v Slovenskom Rudohorí, ale aj v Dunaji. A potom máme niekoľko primárnych ložísk, čiže väčších akumulácií, ktorých ťažba by sa pri súčasných cenách zlata vyplatila a viacero primárnych výskytov, ktorých ťažba by sa nevyplatila. V súčasnosti sa zlato ťaží iba na ložisku v Hodruši-Hámroch. Ak to niekoho zaujíma bližšie, určite by mal siahnuť po knihe Zlato na Slovensku.
Čo so zlatým nugetom keď ho nájdem? Patrí mi?
Podľa toho, kde ho nájdete. U nás je zlato tzv. vyhradený nerast, čiže ak nájdete v potoku za domom zlatý nuget, a štát skonštatuje, že tam je ložisko, patrí štátu.
Existujú ešte niekde na svete miesta kam sa oplatí cestovať za zlatou horúčkou?
Existujú. Ale ak chcete zistiť, či ste náchylní dostať zlatú horúčku, stačí, pre začiatok, navštíviť náš stánok v Europa SC, alebo niektorú zo súťaží v ryžovaní zlata, ktoré na Slovensku počas letného obdobia konajú. Ak ju dostanete, potom môžete vyraziť napríklad na Aljašku.
Komentáre