Informáciu priniesol denník The Guardian.

Profesor Andrew Coates, vedúci planetárnej vedy v Mullard Space Science Laboratory na University College v Londýne uviedol v  najnovšej publikácii uverejnenej v časopise Nature : „Máme dokonca dôkazy aj o tom, že časť vody na planéte by mala byť vo forme permafrostu."

Posledné zistenia naznačujú, že pôda na Marse je vlhká v kombinácii s kvapalným roztokom chloridu sodného. Prítomnosť soli významne znižuje bod tuhnutia vody. V spojení s chloristanom vápenatým môže kvapalná voda existovať až do teploty približne -70 ° C. Soľ tiež pohlcuje vodnú paru z atmosféry.

Nové merania z krátera Gale rovnako ukázali, že práve zimné noci a obdobie tesne po východe Slnka vytvárajú ideálnu teplotu a vlhkosť pre vznik slanej vody.

"Pôda je porézna, takže to, čo vidíme, je voda, ktorá presakuje cez pôdu smerom dole. Časom sa môžu ďalšie soli v pôde rozpustiť a v tekutom stave môžu prerážať inde pod povrchom," uviedol Morten Madsen Bo, vedec, ktorý pôsobí na univerzite v Kodani a spoluriešiteľ projektu Curiosity rover.

Voda je dôležitou súčasťou vzniku života, napriek tomu vedci stále považujú Mars za nepriateľskú. Nepredpokladajú, že by planéta bola niekedy v budúcnosti vhodná pre život.

"Na Zemi existujú organizmy halophiles, ktoré prežívajú v slanom prostredí, ale veľmi chladné a suché prostredie je pre nich problémom," povedal Madsen. Ďalším problémom je podľa vedca silné žiarenie.

Na Zemi chráni atmosféru pred škodlivým kozmickým žiarením zo Slnka globálne magnetické pole. Vedci sú presvedčení, že aj Mars mal podobné magnetické pole a silnú atmosféru, ale toto pole sa stratilo pred približne štyrmi miliardami rokov.

V súčasnej dobe preniká kozmické žiarenie najmenej jeden meter pod povrch Marsu a zabije tak aj tie najrobustnejšie mikróby, ktoré sú známe na Zemi.

Povrchová teplota Marsu sa pohybuje od 20 stupňov Celzia na rovníku počas poludnia, až po -153 stupňov na póloch planéty.

Prítomnosť chloristanových solí vedci zaznamenali už v roku 2008, ale doteraz nebolo známe, či je teplota a vlhkosť vzduchu postačujúca pre vznik tekutej slanej vody.

Voda by mala byť prítomná v malých množstvách medzi zrnkami pôdy. "Ak by ste vykopali povrchovú jamu, tak by ste mohli vidieť, že voda je mierne tmavšia," povedal Madsen.

Curiosity pristála na Marse v roku 2012 vo veľkom kráteri Gale, ktorý sa nachádza južne od rovníka. Obrí kráter má priemer 154 km a okraje krátera sú takmer päť kilometrov vysoké.

Stereo kamery sondy už v minulosti objavili oblasti so zaoblenými okruhliakmi charakteristické pre staré  korytá. Tie naznačujú, že tadiaľ v minulosti tiekla rieka hlboká až jeden meter.

Najnovšie detailné obrázky zobrazujú šikmé plochy sedimentárnych ložísk ležiacich nad sebou. „Tie sa tvoria pri veľkom prietoku vody dole svahmi. Tieto prúdy potom vytvárajú stojaté vody a vznikajú jazerá," povedal Madsen.