Zmeny ako na konci doby ľadovej

Človek sa v dejinách Zeme stal veľkým hráčom nielen vo vývoji spoločnosti, ale v posledných desaťročiach aj v zmene zemskej klímy. Tá sa totiž v minulosti podľa Milana Lapina, vedúceho oddelenia meteorológie a klimatológie UK, menila len málo.

„Ak nehovoríme o supervulkánoch, pádoch asteroidov a koncoch ľadových dôb, tak sa po sebe nasledujúce tridsaťročia líšili len o desatiny stupňa Celzia. Tridsaťročie, ktoré prežívame teraz, je však v porovnaní s tým predchádzajúcim teplejšie o celý jeden stupeň,“ vysvetlil Lapin.

Takáto rýchla zmena klímy tu podľa neho nebola minimálne od konca poslednej doby ľadovej. Vinníkom je podľa odborníkov práve človek, ktorý s 95 percentnou istotou svojimi aktivitami zmeny spôsobil. „Je nás tu nakoniec dosť veľa. Pred 12 000 rokmi, keď skončila posledná doba ľadová, žilo na Zemi len 5 miliónov ľudí,“ konštatoval Lapin. Dnes na Zemi žijeviac ako sedem miliárd.

Viac ľudí automaticky znamená aj väčšiu spotrebu. „Okrem toho produkujeme obrovské množstvo rôznych škodlivín apredovšetkým čerpáme spod zeme fosílny uhlík, ktorývypúšťame do atmosféry,“ vysvetlil Lapin.

V minulom roku sa v atmosfére nachádzalo desať miliárd ton fosílneho uhlíka, ktorý tam v skutočnosti nepatrí. Celkovo je v atmosfére o 42 percent viac uhlíka, než by malo byť. Rovnako sa tam nachádza o 150 percent viac metánu, než je normálny stav.

Čím je nás viac, tým je vzduch špinavší

Časť škodlivín v ovzduší môže pochádzať aj z odpadu. Toho každý Slovák, vrátane novorodencov, vyprodukuje podľa Marcely Morvovej z oddelenia fyziky životného prostredia UK až 370 kilogramov ročne. Na Slovensku sa následne 97 percent z neho skládkuje.

„Asi štvrtinu odpadu tvoria anorganické zložky a plasty,“ vysvetlila Morvová, ktorá sa zaoberá environmentálnymi technológiami a obnoviteľnými zdrojmi energie. Zvyšok sú však látky, ktoré sa dokážu rozložiť, čo je práve proces, ktorý je pre atmosféru nebezpečný. „Keď tam dáte tonu odpadu, tak z nej finálne vylezie 500 kilogramov CO2 a 230 kilogramov metánu,“ konštatovala Morvová.

Podľa prognóz svetových odborníkov sa klíma bude najrýchlejšie meniť v Arktíde, kde sa do konca tohto storočia oteplí o sedem stupňov Celzia. Taká teplota tam podľa Milana Lapina bola naposledy pred 5 – 10 miliónmi rokov.

U nás je situácia trocha iná, no aj dôsledky. Ak by sa v priebehu sto rokov oteplilo o jeden alebo dva stupne, ekosystém by to ešte zvládol. Ak by sa však klíma zmenila rýchlejšie, napríklad o štyri stupne Celzia , bol by to podľa Lapina problém nielen pre ekosystém, ale aj pre ľudstvo.

Stromy na poli

Na Zemi každoročne pribúda 80 – 90 miliónov ľudí. „Musíme počítať s tým, že neprestaneme spaľovať fosílny uhlík, neprestaneme jazdiť autami,vykurovať, klimatizovať, či spotrebovávať rôzne materiály, a neprestaneme sa ani rozmnožovať,“ povedal Lapin. Opatrenia na zmenu preto musíme hľadať inde.

Jednou z prekážok, ktoré nám možno hneď nenapadnú, sú poľnohospodárske polia. „Viete, že na poli je zakázané sadiť stromy a kríky?“ opýtala sa Marcela Morvová. Ich prítomnosť by podľa nej prostrediu prospela už len tým, že by prilákali vtáky, ktoré by požierali hmyz. Vďaka tomu by sme mohli čiastočne zredukovať používanie pesticídov, herbicídov, či fungicídov.

Záznam z diskusie. Zdroj: youtube.com/Denník N

„Čína využíva takzvaný intercropping, preberajú to aj Holanďania a Dáni. Je to pásová výsadba, pričom medzi dvomi radmi stromov je asi 15 metrov, čo je dostatočné miesto na to, aby sa tam otočil kombajn,“ uviedla jednu z možností Morvová.

Výsadba stromov má vo všeobecnosti neodškriepiteľný význam. V priebehu posledných dvadsiatich rokov totiž pokrytie Slovenska lesmi kleslo o desať percent. „Existuje mnoho rýchlo rastúcich drevín, ktoré do dospelosti dorastú za šesť až osem rokov. Dospelosť pre nich pritom znamená výšku 12 metrov,“ vysvetlila Morvová.

Spolu s Milanom Lapinom tieto stromy aj sami vysádzajú. Zmenu totiž podľa nich nedržia v rukách len svetoví lídri či vedci, ale každý jedinec.

Vietor na čiernej listine

Jedným z najvýznamnejších riešení je podľa Marcely Morvovej využívanie alternatívnych zdrojov energie, ako sú fotovoltaické články či veterné elektrárne. „U nás je vietor takmer na čiernej listine. A pritom pracuje takmer stále. Nefúka len počas východu a západu Slnka zhruba hodinu, a keď sú najväčšie horúčavy,“ vysvetlila Mrvová.

Najviac elektriny podľa nej tak či tak potrebujeme v zime. No na Slovensku máme veterné parky len dva. Hneď za hranicou s Rakúskom pritom môžeme vidieť desiatky funkčných veterných ružíc.

Aj názory na riešenia krízovej situácie sa však líšia. Z pohľadu Alexandra Ača z Centra výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR v Brne je napríklad najdôležitejšie zníženie globálnej spotreby, ktorá je v súčasnosti enormná.

„Či už budeme mať obnoviteľné zdroje alebo nie, či budeme mať jadro alebo nie, tak je súčasná spotreba je neudržateľná. Nemôžeme očakávať, že ľudia sa budú mať stále lepšie a lepšie a nebude to mať závažné dôsledky,“ uviedol Ač.

Riešení aj problémov počas diskusie zaznelo oveľa viac. Pokiaľ vás téma zaujala, ale nestihli ste na debatu prísť, môžete si pozrieť jej videozáznam. V komentároch nám tiež môžete dať vedieť, ako sa životnému prostrediu snažíte pomáhať vy.