Pri duševnom vlastníctve rozlišujeme medzi autorskými právami a priemyselnými právami. Najdôležitejší rozdiel medzi nimi je v spôsobe, akým vznikajú, tvrdí doktorka Zuzana Adamová, riaditeľka Ústavu práva duševného vlastníctva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.

Autorské právo vzniká automaticky zo zákona, keď napríklad vedec napíše nejakú štúdiu. Má právo byť uvádzaný ako autor štúdie.

Naproti tomu priemyselné právo nevzniká automaticky, ale vyžaduje si formálnu žiadosť a registráciu. Do tejto kategórie spadajú napríklad rôzne inovatívne technické riešenia, nové odrody rastlín, vynálezy, dizajny, softvér, alebo know-how. O priemyselné právo by vedci mali žiadať vtedy, ak chcú inováciu komercializovať.

Doktor Jaroslav Noskovič z Centra vedecko-technických informácií  vysvetľuje, že vedec je ako zamestnanec povinný nahlásiť svojmu zamestnávateľovi výsledok svojej práce, ktorý by sa mohol stať predmetom priemyselného vlastníctva. Akým spôsobom to urobí, to už určuje interná smernica.

Zamestnávateľ má potom tri mesiace na to, aby sa rozhodol, či si chce uplatniť práva na túto inováciu. Počas tejto doby by si mal tiež zistiť, či existuje na technológiu vhodný trh. Ak si zamestnávateľ priemyselné právo neuplatní, toto právo sa presúva na zamestnanca.

Teritoriálne vlastníctvo

Ďalším krokom je voľba ochrany duševného vlastníctva. Ochrana duševného vlastníctva má totiž teritoriálny charakter - to znamená, že platí len na určitom území. Vynálezca si môže podať prihlášku na národnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni. Samozrejme, čím ide vyššie, ten je celý proces komplikovanejší a drahší.

Na druhej strane podávať si prihlášku len na Slovensku nemá podľa Noskoviča vzhľadom na náš malý trh veľký význam. Aj keď sú tu poplatky relatívne nízke. Už na európskej úrovni sa môžu poplatky vyšplhať na úroveň tisícok až desaťtisícok eur ročne. Preto je dôležité dopredu si premyslieť ďalšiu fázu - komercionalizáciu.

Možnosti sú tri - poskytnutie licencie, predaj, alebo založenie spin-off firmy. Na Slovensku majú v súčasnosti univerzity všetky tri možnosti, kým Slovenská akadémia vied len prvé dve. Aj toto má byť preto súčasťou plánovanej transformácie SAV. Výhodou spin-off firiem je napríklad aj to, že inštitúcia môže takto zamestnať viac ľudí.

V ďalšej fáze je potrebné nájsť partnera, ktorý buď získa licenciu, odkúpi technológiu, alebo investuje do spin-offu. V tejto časti je preto kľúčový marketing novej technológie.

Radšej publikujú

Adamcová upozorňuje na nebezpečný trend na univerzitách. Tie sa starajú najmä o publikačnú činnosť svojich zamestnancov, aby získali akreditácie.

Transfer sa tak odsúva na vedľajšiu koľaj aj preto, lebo keď chce niekto získať priemyselná právo, nemôže danú inováciu hneď publikovať. Adamcová preto navrhuje, aby sa zamestnanec dohodol na priemyselných právach so zamestnávateľom už v pracovnej zmluve.

Každopádne aj keď si napokon priemyselné práva uplatní zamestnávateľ, zamestnanec má podľa zákona nárok na odmenu a neskôr po úspešnej komercionalizácii inovácie prípadne aj na dodatočné vyrovnanie.

V prípade, že nešlo o zamestnanca, ale o študenta, tak sa jedná o školské dielo a všetky práva sa vzťahujú na študenta, dodáva Adamcová.

Vedcom by mal v transfere pomôcť národný projekt „Národný systém pre podporu transferu technológií na Slovensku“, ktorý má informačne a metodicky túto oblasť zastrešiť a pomôcť organizáciám pomocou viacerých podporných služieb. Jednou z nich je napríklad úhrada patentových poplatkov.

Na projekt bolo v rokoch 2010 - 2014 vyčlenených zo štrukturálnych fondov 8,2 mil. eur.