Samosprávy by mali byť v poskytovaní sociálnych služieb aktívnejšie
—Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach bol koordinátorom projektu, ktorý skúmal rozsah a kvalitu sociálnych služieb v Košickom kraji a v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe. Hlavným výstupom je regionálna sociálna mapa.
Ilustračná fotografia, zdroj: commons.wikimedia.com
Nová regionálna sociálna mapa by mala oba kraje posunúť v riešení rôznych sociálnych problémov. Košický kraj patrí ku krajom s najvyššou nezamestnanosťou. Tá sa približuje až k dvadsiatim percentám.
„Celkovým cieľom projektu je poukázať na špecifiká dotknutých regiónov a prispieť k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov tohto regiónu,“ píše sa v anotácií projektu.
Spoločenskovedný ústav SAV spolupracoval na projekte s maďarským Inštitútom sociológie Filozofickej fakulty Univerzity v Miskolci.
„Za rok sme urobili množstvo dobrej práce a splnili sme stanovené ciele - vytvoriť interaktívnu Regionálnu sociálnu mapu, zorganizovať vzdelávacie aktivity tak pre zamestnancov pracujúcich so sociálne odkázanými ľuďmi, ako aj pre samostatných sociálne odkázaných,“ povedala odborná koordinátorka projektu doktorka Timea Verešová.
Regionálnu sociálnu mapu nájdeme na stránke www.regsom.sk, kde návštevníci nájdu napríklad prehľadný zoznam občianskych združení, nadácií a poskytovateľov sociálnych, charitatívnych a zdravotníckych služieb, ako aj sociálneho poradenstva.
Pasivita samospráv
Pri spracovávaní podkladov zistili autori niekoľko nedostatkov v poskytovaní sociálnych služieb v Košickom kraji. Je ním aj pasivita samospráv.
„Doposiaľ sú pasívne miestne samosprávy aj v oblastiach, kde už v súčasnosti majú právne kompetencie v zabezpečovaní týchto služieb (opatrovateľstvo, sociálne poradenstvo, denné formy služieb pre starých a zdravotne postihnutých). Pritom záujem a dopyt občanov po sociálnych službách je vyšší ako ponuka,“ uviedla hlavná koordinátorka projektu doktorka Zlatica Sáposová.
Zároveň upozornila aj na potrebu zvýšiť informovanosť občanov o sociálnych službách, najmä o tých nových.
„Ďalším poznaním je, že v súčasnosti je tak veľa negatívnych sociálnych faktorov vyplývajúcich najmä z vysokej miery nezamestnanosti, ako aj z chudoby obyvateľstva v jednotlivých mikroregiónov nášho kraja, že verejní poskytovatelia nedokážu dostatočnou mierou reagovať na tieto špecifické problémy,“ myslí si Sáposová.
"Tu by v budúcnosti civilná sféra mala nachádzať svoje širšie uplatnenie. Je veľa neziskových organizácií, ktoré sa angažujú v oblasti sociálnej pomoci a ich pôsobenie je možné ďalej rozširovať,“ dopĺňa.
Atlas rómskych komunít
V rámci projektu odborníci pripravili tiež niekoľko kurzov pre poskytovateľov sociálnych služieb, ako aj sociálne znevýhodnených. Veľký záujem bol napríklad o kurz rómskeho jazyka.
Práve v Košickom kraji je spomedzi všetkých krajov percentuálne najviac obcí s rómskym obyvateľstvom (58 %). Tvrdí to najnovší Atlas rómskych komunít, ktorého prvého výsledky boli zverejnené v septembri.
Veľká časť Rómov v Košickom kraji žije v sociálne vylúčených spoločenstvách a pod hranicou chudoby. Rastie tu preto aj potreba efektívnych sociálnych služieb.
Projekt Atlas rómskych komunít na Slovensku je zatiaľ najpresnejším prieskumom o reálnych počtoch Rómov, žijúcich na Slovensku. Okrem počtoch obyvateľov a domácností, atlas mapuje aj infraštruktúru bývania.
Celkovo bolo na Slovensku identifikovaných cca 402 840 Rómov. Ide o osoby, ktoré sú považované za Rómov okolím. Samotní Rómovia sa totiž, ako ukázalo aj posledné sčítanie obyvateľstva, identifikujú skôr so slovenskou alebo maďarskou národnosťou.
Atlas zhotovilo Regionálne centrum Rozvojového programu OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov v Bratislave v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, Prešovskou univerzitou v Prešove a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Kompletné výsledky prieskumu by mali byť známe asi koncom roka.
Komentáre