Už dnes existuje množstvo štátnych programov, ktoré o nás zhromažďujú najrozličnejšie dáta. A nové systémy dohľadu neustále pribúdajú. Medzinárodný projekt IRISS skúma, aký efekt majú tieto systémy na naše životy a našu dôveru.

Projekt je financovaný v rámci siedmeho rámcového programu a skončiť má začiatkom budúceho roka. Jedným z partnerov projektu je Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Výskumníci sa pozreli na právne, spoločenské a technické aspekty tohto dohľadu. Prostredníctvom rozhovorov a prípadových štúdií analyzujú informovanosť a reakcie bežných ľudí. Nezaujíma ich iba, koľko toho vie o nás štát v záujme štátnej bezpečnosti, ale aj súkromné firmy, ktoré prevádzkujú sociálne siete, rôzne vyhľadávače alebo internetové obchody.

Veľa ľudí v rámci rozhovorov odpovedalo, že im takáto kontrola nad ich životmi nevadí, pretože nemajú čo skrývať. Niektorí sa naopak po zamyslení nad otázkou rozhodli, že zmenia spôsob života. Otázne je, či sú obavy na mieste.

Koordinátor projektu Reinhard Kreissl z rakúskeho Inštitútu pre sociológiu práva a kriminológiu uviedol príklady, kedy môže táto kontrola zmeniť naše správanie.

Napríklad ak niekto vie, že kontroverzná demonštrácia, ktorej sa chcel zúčastniť, bude filmovaná, a potom archivovaná, môže zmeniť svoje rozhodnutie a nezúčastniť sa. Taktiež cielený marketing využíva dostupné informácie o recipientoch, pomocou ktorých nimi môže manipulovať, a tak zmeniť ich správanie.

Bezpečnosť nadovšetko

Prípadové štúdie sa týkali rôznych krajín. Vedcov zaujímalo, či ľudia majú vyvinuté nejaké vlastné stratégie, ako bojovať s dohľadom a či sa tieto stratégie odlišujú medzi jednotlivými krajinami. Takýmito stratégiami môžu byť rôzne technické riešenia, úmyselné vyhýbanie sa mechanizmom dohľadu, alebo dokonca aj otvorený odpor.

Napríklad niektorí ľudia môžu pri rezervácii letu uprednostniť osobnú kúpu letenky a vyhnúť sa tak zadávaniu svojich údajov do online rezervačného systému. Väčšina však uprednostní pohodlie pred väčšou bezpečnosťou. 

Argumenty v prospech dohľadu sa väčšinou týkajú bezpečnosti. Napríklad taký kamerový systém. Aj keď sa preukázalo, že dokáže znížiť kriminalitu na určitých miestach, zároveň sa ukázalo, že je efektívny len pri veľmi špecifických situáciách. „A tak je to s každou formou dohľadu,“ hovorí Kreissl.

V rámci výskumu vedci zistili aj zaujímavé trendy, ktoré sa opakujú v histórii. Technológie, ktoré boli vyvinuté pre špecifický účel nejakej formy dohľadu, začali od určitej chvíle žiť vlastným životom a ich koncept sa začal využívať aj v iných odvetviach, napríklad v marketingu. Tento raz už v rozpore s pôvodným účelom technológie. 

Výstupmi projektu sú aj odporúčania pre tvorcov verejných politík na národnej a európskej úrovni. „Je dôležité, aby sme udržiavali diskurz. Téma musí ostať politickou agendou,“ hovorí Kreissl.