Začalo to uhorkovou sezónou
Tradícia démonizovania motorkárov sa začala už v roku 1947 na motocyklových pretekoch v Hollisteri v USA. Fotograf Barney Peterson, pracujúci pre San Francisco Chronicle, dostal v rámci mediálnej uhorkovej sezóny nápad naaranžovať okolo zaparkovaného Harleya rozbité fľaše od alkoholu a nahovoril okoloidúceho opitého chlapíka, aby vedľa motorky zapózoval.

Fotografie doplnili krátkou správou o strašných výtržnostiach a „zbesilých“ orgiách a vytvorili mýtus novej spoločenskej hrozby. Iróniou je, že počet hlásení na polícii bol v skutočnosti nižší ako po iné dni.

Motorkári sa tak zo dňa na deň stali hrozbou číslo jedna a spoločnosť sa od tohto komplotu dodnes nevie oprostiť.

Je predsa ľahšie zakrývať skutočné problémy cestnej premávky hrôzostrašnými obrazmi. Prečo by sa mali riešiť cesty v stave horšieho tankodromu, rozbité po zime a neopravené ešte na konci mája, keď môžeme ľudí desiť prítomnosťou nebezpečného živočíšneho druhu na cestách.

Veci navyše nahráva aj fakt, že väčšina motocyklistov sa sporiadanému občanovi javí trochu excentricky. Je predsa šokujúce, keď dospelý človek nedbá na spoločenské dogmy a žije si vo svete vlastných pravidiel...

To čo ma však naozaj trápi je, že systematicky tvorený obraz „dopravného zločinca“ na dvoch kolesách sa využíva na odôvodňovanie nezmyselných policajných aktivít. Tento fenomén sa svojím spôsobom objavuje asi v každej krajine, v ktorej sa nejaký motorkár objaví.

Výsledky a výsledky
Z výskumu, ktorý zrealizovala Univerzita Komenského som sa dozvedel, že v až 16 % dopravných nehôd s účasťou motocyklistu bol jednou z príčin alkohol. Pekne napísané.
Bežný čitateľ z takéhoto podania informácie pochopí, že 16% opitých motocyklistov zapríčinilo dopravné nehody. Samozrejme je to nezmysel.

Nechcem spochybňovať validitu výsledkov výskumu, ale výrazne krútim hlavou nad zmyslom jeho zamerania. A hlavne nad spôsobom prezentovania výsledkov. Medzi inými, neviem do akej miery z dopravného hľadiska podstatnými informáciami, boli odprezentované aj nasledujúce fakty:

Vedci analyzovali až 311 smrteľných nehôd motocyklistov!
Vyzerá to hrozivo, kým si nezdôrazníme, že sa skúmali smrteľné nehody za obdobie dvadsiatich rokov(!!!). Nikde takisto nie je spomenuté, v koľkých percentách bol motocyklista aj vinníkom dopravnej nehody.

V priemere teda ide o 15 smrteľných nehôd ročne, pričom nie vo všetkých prípadoch bol motocyklista identifikovaný ako vinník. Zaujímalo by ma, koľko chodcov zahynulo na chodníku za 20 rokov. To číslo by zrejme bolo rovnako hrozivé.

Šokujúce zistenie, že 91 % usmrtených motocyklistov boli muži!
Podľa mňa je šokujúce niečo, čo by čakal len málokto. Keďže drvivá väčšina motocyklistov sú muži, netuším, čím je táto informácia šokujúca.

Pri 16% dopravných nehôd, v ktorých boli motocyklisti účastní, bol jednou z príčin alkohol!
Ako som písal vyššie, neznamená to, že vo všetkých prípadoch bol vinný motocyklista ani to, že vo všetkých prípadoch bol alkohol zistený práve u motocyklistu.

Dovolil som si vytiahnuť štatistiky dopravnej nehodovosti, ktoré sú mimochodom zverejnené na stránkach ministerstva vnútra a pozrel som si, ako to vyzeralo s dopravnými nehodami minulý rok (2013).

Pri štatistike delenia dopravných nehôd podľa vinníka, začali byť zistenia naozaj šokujúce. Zistil som, že v celom minulom roku spôsobil motocyklista dopravnú nehodu presne 41 krát. Áno, len 41 z tých najväčších cestných pirátov na tzv. veľkej motorke, spôsobilo dopravnú nehodu.
Celkovo sa v minulom roku stalo 13 124 dopravných nehôd, z čoho 13 083 dopravných nehôd zapríčinili ostatní účastníci dopravy.

Pre porovnanie vodiči skútrov do 50cm³ spôsobili 155 dopravných nehôd, čiže 3x viac ako ich obávaní „veľkí príbuzní“.

Čo z toho vyplýva?
Nikto netvrdí, že motocyklisti jazdia vždy 100%-ne podľa predpisov, no napriek tomu sú v skutočnosti najzručnejší a najbezpečnejší šoféri a spôsobujú najmenej nehôd.

Najväčšou hrozbou pre ostatných účastníkov cestnej premávky je, že sa z času na čas zľaknú, keď v poslednej chvíli zaregistrujú motocykel tam, kde ho neočakávali.

Najčastejšou príčinou motorkárskych havárií bolo v skutočnosti to, že vodič iného vozidla nedal motocyklistovi prednosť. (Netvrdím, že motocyklista išiel vždy pomaly, ale tento prvok sa neberie do úvahy ani pri hodnotení nemotocyklových nehôd.)

Motocyklisti sa dennodenne potýkajú s množstvom nástrah. Či už sú to gigantické jamy na ceste, rozsypaný piesok, dážď, iní šoféri, ktorí ich svojou jazdou ohrozujú, zvýšená policajná pozornosť, či len nepochopenie iných ľudí. Rozhodne sa však ani jeden z nich nesťažuje a už vôbec nerozmýšľa o tom, že by s jazdou na motocykli prestal. Ten, kto totiž prišiel na chuť pocitu slobodnej jazdy, už nikdy neprestane. Urobte z neho zločinca a on ním bude, ale jazdiť neprestane.

---------------------------------------------------------------------------------------

Najčastejšie argumenty proti motorkárom

Motorkári sa tlačia pomedzi autá, ktoré stoja v zápche alebo na semafore.
Áno, naozaj ide o čin v rozpore s dopravnými pravidlami. Na druhej strane však nie je zlé uvedomiť si, že práve týmito manévrami motorkári výrazne odľahčujú dopravu. V krajinách, kde má jazda na motocykli oveľa väčšiu tradíciu ako u nás, sú vodiči oveľa tolerantnejší a sami uvoľňujú priestor na prejazd motocyklov. Dokonca aj dopravní policajti si uvedomujú, že čím viac motocyklov prechádza zápchou plynule, tým menej je doprava blokovaná.
S týmto súvisí aj argument, že motocyklista „štrikujúci“ pomedzi autá, môže iné vozidlá poškodiť. Áno môže, ale nestáva sa to. Motocyklista rozhodne nemá záujem poškodiť si motorku, či ublížiť si. Čo sa zo sedadla vodiča auta javí ako nebezpečné, je často krát spoza riadidiel motocykla iba bežný manéver.

Motorkári si radi upravujú motocykle tak, aby boli hlučné a tým obťažujú ostatných.
Áno aj toto je pravda, akurát že motocyklisti to primárne nerobia len preto, aby mohli svet otravovať. Ide o to, že motocykel vie byť na ceste „neviditeľný“. Tým, že je úzky a pohybuje sa aj v rámci svojho pruhu zo strany na stranu, dokáže jazdiť v mŕtvom uhle iného vozidla aj 7 metrov (automobil len asi 1 meter).
V takejto situácii platí, že aj keď vodič iného vozidla motocykel nevidí, rozhodne počuje, že tam niekde je a zvýši pozornosť. Nie nadarmo sa hovorí „loud pipes save lives“ (hlasné trubky zachraňujú životy, pozn. redaktora).

Motorkári nedodržiavajú všetky povinnosti platné pre iných účastníkov dopravy.
Ako dôkaz nezmysleného „vymáhania dopravného práva“ uvediem nedávny nápad bratislavského magistrátu vyberať v centre Bratislavy parkovné od motocyklistov. Magistrát prijal rozhodnutie, na základe ktorého musel každý motocykel v centre parkovať na oficiálnom mieste a mať zaplatenú parkovaciu kartu. Čo nám však Magistrát neprezradil bolo to, kde ju má mať motocykel umiestnenú a akým spôsobom sa dá zabezpečiť pred odcudzením akýmkoľvek okoloidúcim. 
Reakcia motokomunity, ktorá pozostáva hlavne z ľudí vážiacich si slobodu, na seba nenechala dlho čakať. Jedného dňa vyrazili všetci do centra a každý zaparkoval na jednom parkovacom mieste, čo spôsobilo v Bratislave úplný parkovací kolabs. Myslím, že ešte v ten istý deň sa spomenuté rozhodnutie stalo minulosťou. Vo svete sú totiž bežné parkovacie miesta pre motorky, ktoré šetria parkovací priestor. Nútiť parkovať motorkárov na zbytočne veľkých miestach pre autá je tak kontraproduktívne úplne pre všetkých. Koniec koncov aj pre samotný magistrát.