Dvadsaťpäťročná snaha o vytvorenie jednotného kórejského slovníka podľa jeho autorov finišuje. Cieľom tejto snahy je prekonať narastajúcu priepasť v kórejskej slovnej zásobe, ktorou ľudia hovoria v komunistickej KĽDR a v kapitalistickej Južnej Kórei.

Minulý týždeň, prvýkrát po piatich rokoch, odcestovala skupina juhokórejských lingvistov a lexikografov, ktorí sa zúčastňujú na projekte na stretnutie s kolegami zo severu. „Je to dôležitá práca," povedal šéfredaktor slovníka Han Jong-un, podľa ktorého hrozí, že sa prehlbujúce rozdiely v používaní kórejčiny stanú veľkou prekážkou aj v prípade zjednotenia oboch Kóreí.

Podľa Hana je problém najevidentnejší v jazyku, ktorí používajú experti v jednotlivých oboroch, ako je medicína či právo. „Rozdiely sú tak zásadné, že architekti z opačných strán Kórejského polostrova by mali pravdepodobne veľký problém postaviť spolu dom,“ hovorí.

Po japonskej okupácii Kórei v rokoch 1910-1945,počas ktorej bola kórejčina zakázaná v školách i na úradoch, si obe strany novo rozdeleného polostrova stanovili jazyk a gramotnosť ako prioritu. Po viac ako šesťdesiatich rokoch skoro úplnej izolácie je ich jazyk tak rozdielny, ako ich politika a hospodárstvo. Niektoré celkom bežné slová získali rozdielne významy. Napríklad slovo „akassi“, čo v Južnej Kórei znamená „mladá dáma“, má v Severnej Kórei význam „otrokyňa vo feudálnej spoločnosti“.

Najväčším problémom je však obrovské množstvo slov, ktoré prenikli do slovnej zásoby iba jednej či druhej krajiny, a stali sa tak pre tú druhú nezrozumiteľnými. Han odhaduje, že tieto rozdiely sa týkajú tretiny slov používaných v uliciach Soulu a Pchjongjangu a až dvoch tretín výrazov používaných v obchodných a oficiálnych kruhoch.

„V súčasnosti ešte stále nie je problém v základnej komunikácii, ale jazyková bariéra bude nepreklenuteľná, pokiaľ budú tieto rozdielnosti pribúdať,“ myslí si Han.

S plánom zostaviť unifikovaný slovník kórejčiny prišiel juhokórejský aktivista Mun Ik-hwan,  propagujúci zjednotenie obidvoch Kóreí na stretnutí so zakladateľom KĽDR Kim Ir-senom v Pchjongjangu v roku 1989.

Kim jeho návrh schválil. Projekt ale nezačal práve šťastne, keď Mun bol po návrate na Juh uväznený a obvinený z nelegálnej cesty na Sever. V roku 1994 Mun zomrel a až v roku 2004 sa podarilo oživiť nápad po historickom summite juhokórejského prezidenta Kim Te-džunga a severokórejského vodcu Kim Čong-ila v roku 2000.

„Rovnako ako jeho otec Kim Ir-sen, tak aj Kim Čong-il  považuje tento projekt za významný pre zachovanie kórejského kultúrneho dedičstva, uvádza Kim Han-muk, ktorý vedie juhokórejskú časť spoločného výboru, zostaveného v roku 2005 k vytvoreniu slovníka.

Zámerom výboru bolo definovať 330.000 hesiel; doteraz výbor zvládol definovať 55.000 slov. Práce zo začiatku postupovali len veľmi pomaly, pretože obe strany sa museli naučiť spolupracovať. Čoskoro však zrýchlili tempo a Han je teraz presvedčený, že cieľ dokončiť slovník do roku 2019 môže byť splnený, pokiaľ sa táto činnosť nepreruší. To ale nie je isté.

Nanešťastie, ani mierová práca lexikografov nie je chránená pred nestálou povahou vzťahov medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktoré sú vo vojenskom stave od konca kórejského konfliktu z rokov 1950-53.

Výbor sa počas prvých piatich rokov pôsobenia stretol dvadsaťkrát, v roku 2010 však narástlo vojenské napätie a medzikórejské vzťahy sa dostali na bod mrazu.

Dvadsiata prvá schôdza výboru sa uskutočnila až tento rok v júli v Číne a aktuálne stretnutie v Pchjongjangu je prvým v KĽDR od roku 2009. „Nemôžeme sa samozrejme vyhnúť týmto krízam, ale dôležité je, že obidve strany uznávajú význam našej práce,“ vyhlasuje Kim Han-muk. „Zápal našich kolegov zo Severu bol vždy čisto akademický a prevažoval nad politikou," dodáva.

Keď výbor pracuje pravidelne, je podľa svojich slov schopný za týždenné stretnutie vyriešiť okolo  20.000 hesiel. „Už na začiatku sme sa zhodli, že vylúčime priveľmi ideologicky motivované výrazy,“ hovorí Han Jong-un. „Obyčajne sa rýchlo zhodneme asi pri dvoch tretinách diskutovaných výrazov a potom riešime tie zložitejšie. Keď sa nedohodneme, uvedieme dva rôzne významy, tak ako ľudia slovo chápu v Severnej a Južnej Kórei,“ popisuje.

Jednou z príčin rozdielov medzi spomenutými verziami kórejčiny bolo rozhodnutie KĽDR „očistiť“ jazyk vyradením mnohých slov čínskeho pôvodu a ich nahradením „domácimi“ termínmi. V Južnej Kórei tvoria čínsko-kórejské slová stále viac ako 50 percent slovnej zásoby, píše agentúra AFP.

Severná Kórea medzitým zahrnula do svojej slovnej zásoby ruské termíny ako „kommuna“ pre „spoločenstvo“, kým juhokórejci sa začali inšpirovať angličtinou a vytvorili novotvary ako „eye-shopping“ pre sledovanie tovaru vo výklade (pre tento výraz sa v angličtine používa spojenie „window-shopping“).

Severokórejskí utečenci ako Pak Kun-ha hovoria, že množstvo anglických výrazov je jedným z hlavných problémov pri začleňovaní sa do juhokórejskej spoločnosti. „Je to neuveriteľne frustrujúce. Anglické výrazy sú všade, je to ako učiť sa nový jazyk," sťažuje sa Park, ktorý utiekol z KĽDR v roku 2005.

ČTK