Psychológovia dva roky sledovali skupinu 565 holandských detí vo veku od sedem do jedenásť rokov  a ich rodičov. Každých šesť mesiacov s nimi potom viedli rozhovory. Dieťa, ktoré jeho rodičia považovali oproti ostatným za nadpriemerné, alebo  za také, ktoré si zaslúži niečo lepšie, preukázalo neskôr narcistický charakter. Okrem iného prejavovalo menej empatií a na kritiku reagovalo precitlivenejšie.

Zo štúdie tak vyplýva, že nie je prospešné, ak otec s matkou považujú svoje dieťa za „boží dar ľudstvu". „Deti svojim rodičom veria, keď im hovoria, že sú lepšie ako ostatné," uviedol spoluautor štúdie Brad Bushman. „Pre nich aj pre spoločnosť to ale nemusí byť dobré."

Narcizmus je podľa názoru vedcov výsledkom prehnanej rodičovskej pozornosti a nie jej nedostatku.

Bonnský psychiater pre deti a mládež Michael Winterhoff vidí príčinu v tom, že rodičia sú vystavení stále väčšiemu stresu. „Rodičia sa dnes cítia pod stále väčším tlakom," povedal Winterhoff. „V každom prípade ale chcú, aby sa ich dieťa malo lepšie. Preto deťom dávajú viac a viac," dodal. Taký prístup ale podľa neho nemá výchovný ani motivačný prínos.

Podľa Winterhoffa sa potom deti nedokážu presadiť v bežnom živote a majú problémy aj v škole. „Nie sú napríklad schopné utlmiť svoje vlastné potreby," uviedol vedec a zároveň dodal, že tieto deti nie sú šťastné. Považujú sa za výnimočné a od ostatných očakávajú špeciálny prístup.

Vedci zároveň upozorňujú, že narcizmus sa nesmie zamieňať s vysokou sebaúctou. Aj tejto téme sa odborníci venovali. Rodičia, ktorí deťom oveľa viac prejavovali svoju lásku, sebaúctu posilňovali. „Ľudia s vysokou sebaúctou vnímajú ostatných na rovnakej úrovni, zatiaľ čo narcisti sú presvedčení, že stoja nad ostatnými," vysvetlil Bushman.

ČTK