Problematikou vnímania vlastného hlasu sa zaoberá americký profesor Yale Cohen z University of Pennsylvania. Pre portál livescience.com sa vyjadril, že sa zameriava na rozdiel medzi vlastnými predstavami o znení nášho hlasu a tým, ako náš hlas počujú ľudia okolo nás.

Vzduch nepotrebujeme iba na dýchanie

Základným nosičom zvukovej informácie je vzduch. Pomocou neho sa zvukové vibrácie dostávajú do kontaktu s našim ušným bubienkom, ktorý následne zvukovú informáciu predáva trom malým kostičkám, strmienku, nákovke a kladivku.

Tieto kostičky následne posúvajú zvukovú informáciu do ďalšej časti ucha, ktorá sa nazýva slimák. V slimákovi sa zvuková informácia transformuje na elektrickú energiu, vďaka čomu ju dokážu spracovať naše nervové zakončenia v mozgu.

Dôvodom, prečo sa počujeme inak, je blízkosť našich úst k ušiam. Tá spôsobuje, že vzduchom prenášané vibrácie, ktoré vydávame pri rozprávaní, vnímame intenzívnejšie ako naše okolie. Mozog následne vyhodnotí náš hlas ako silnejší a hlbší ako v skutočnosti je.  

Ďalším dôvodom rozdielneho vnímania nášho hlasu sú vibrácie, ktoré nevedomky vydávame vo vnútri tela počas rozprávania. Pohyby nášho svalstva a kostí dokážu vyprodukovať sériu chvení, ktoré citlivé ušné ústrojenstvo nedobrovoľne zaznamenáva, čo ďalej ovplyvňuje odlišné vnímanie nášho hlasu.

Je to o zvyku

Kvalita samotného zariadenia, ktoré nahráva náš hlas, nemá vplyv na to ako ho počujeme. Ani najdrahšie zariadenia totiž nedokážu dokonale simulovať to ako počujeme samých seba. Je to jednoducho práve poloha našich uší, ktorá zamedzuje tomu aby sme náš hlas počuli taký aký naozaj je.

Podľa profesora Cohena sú nepríjemné pocity spôsobené s počúvaním nahrávok vlastného hlasu spôsobené nezvykom na zmenu vo výške nášho hlasu, ktorú za normálnych okolností nevnímame. Mnohí z nás sa preto vedome i nevedome snažia zmeniť znenie svojho hlasu.

Flexibilita nášho svalstva nám umožňuje výšku hlasu čiastočne zmeniť. Avšak trvalá zmena si vyžaduje dlhodobý tréning a disciplínu. Zatiaľ čo niektoré vlastnosti našej reči, ako napríklad intonácia, sa menia len veľmi ťažko, prízvuk sa človek dokáže naučiť aj odnaučiť.

Rozdiely vo vnímaní hlasu, ktorý vychádza z našich úst a to ako nás počujú ostatní nedokážeme úplne eliminovať, ale dokážeme si na tieto rozdiely zvyknúť. Ak sme nahrávke nášho hlasu vystavený častejšie, rozdiely vo vlastnostiach zvuku nás už tak neprekvapia.