Schizofrénia je asi ďalším neželaným dedičstvom táborov smrti

— Lenka Uherová

Ľudia uväznení v koncentračných táboroch nenechali hrôzy, ktoré prežili za múrmi týchto budov. Ich prenasledovanie sa neskončilo ani po druhej svetovej vojne, no miesto nacistov to bola často postraumatická stresová porucha (PTSD), ktorej sa nevedeli zbaviť.

Schizofrénia je asi ďalším neželaným dedičstvom táborov smrti

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ RonPorter

Vďaka novej štúdii publikovanej v časopise Schizophrenia Research sa zdá, že medzi psychické choroby spôsobené traumatickými zážitkami sa zaradí aj schizofrénia. Vo zvýšenej miere ňou majú trpieť deti potomkov preživších holokaust.

Gény pod vplyvom

Vedci skúmali svoju hypotézu vplyvu stresových zážitkov na deti rodičov, ktorí zažili hrôzy holokaustu. Výskumná vzorka pozostávala z 51 233 osôb, a tvorili ju matky, ktorýmsa narodili deti ešte pred začiatkom holokaustu a ženy, ktoré prežili tehotenstvo v rukách nacistov.

Vedci predpokladali, že tehotenský stres mohol oslabiť imunitný systém plodu a zasahovať do nervového vývoja dieťaťa. Následkom by tak mohol byť prenos stresu na budúce generácie. Vysvetľovalo by to vraj to, prečo sú deti rodičov narodených počas holokaustu náchylnejšie na vznik niektorých zdravotných problémov.

Podľa spomínanej štúdie môže byť tento jav výsledkom epigenetických mechanizmov, ktorým vedci pripisujú aj PTSD. Výskumy totiž preukázali, že epigenetika, ktorá sa zaoberá prenosom genetickej informácie, hrá v súvislosti s PTSD významnú úlohu a vznik tejto poruchy dokonca ovplyvňujú gény až na úrovni 40 percent. Vedci navyše vedia, že gény dokážu byť upravené okolitým prostredím.

Nechcené dedičstvo

Vybrané deti rodičov narodených v období pred a počas holokaustu porovnali vedci s informáciami získanými z National Psychiatric Case Register. Prišli na to, že u potomkov obetí holokaustu nie je vyššia pravdepodobnosť vzniku závažnej schizofrénie.

Avšak výsledky tiež poukázali na to, že u detí matiek, ktoré boli v priebehu holokaustu ešte v maternici, bolo riziko opakovanej hospitalizácie súvisiacej so schizofréniou o 1,74krát väčšie ako u matiek detí, ktoré tejto traume vystavené neboli.

Rovnako tak u detí matiek, ktoré zažili holokaust v maternici, či sa narodili v koncentračnom tábore, bola zistená iba 1,48krát vyššia pravdepodobnosť, že budú trpieť schizofréniou.

U detí otcov ktorí boli ako plody, či ako narodené deti vystavení nacistickému režimu bolo zistené 1,49krát vyššie riziko psychiatrickej hospitalizácie v dôsledku schizofrénie ako u detí otcov ktorí neboli vystavení brutalite koncentračného tábora.

Vinní aj bez viny

Psychológovia tvrdia, že príroda nás vybavila zmyslom pre morálku a spravodlivosť. Práve holokaust bol jedným z impulzov, prečo sa vedci začali zaoberať výskumom morálky. Počas tohto obdobia sa objavil jav, ktorý pomenoval „syndróm koncentračníka“.

Niektorí ľudia, ktorí prežili traumu v koncentračných táboroch odmietli po svojom oslobodení o hrozných zážitkoch rozprávať. Tí, ktorí boli schopní sa zveriť so spomienkami, často hovorili o pocite viny za prežitie. Táto trauma úspešne vzdorovala všetkým pokusom o pochopenie.

Súčasťou tohto syndrómu bolo aj nevedomé empatické prenášanie týchto psychických problémov na svoje deti a vnúčatá. Sekundárna traumatizácia, ako sa tiež syndróm nazýva, sa veľmi často vyskytuje u obetí a ich potomkov, ale nie u páchateľov a ich detí.

Aj genocída v Rwande

Vplyvom traumatických zážitkov na psychiku detí sa zaoberali aj nemeckí vedci v štúdii, ktorú v roku 2014 zverejnili v časopise International Journal of Mental Health Systems. Výskum sa venoval rizikovým faktorom pre duševné zdravie detí, ktorých matky boli vystavené genocíde v Rwande.

Občianska vojna v Rwande a konflikt medzi kmeňmi Hutu a Tutsi prerástol do genocídy, ktorej následkom značná časť populácie trpela chronickou posttraumatickou stresovou poruchou. Vedci preto chceli pochopiť, či PTSD u matiek je prepojené s príznakmi depresie, úzkosti, agresie a asociálnym správaním u ich detí.

Detailné rozhovory vedcov so 125 rwandskými ženami a ich 12 ročnými deťmi prispeli k zisteniu, že genocída z roku 1994 neprispela k narušenej psychike u detí. Nepotvrdil sa tak predpoklad o priamom prenose transgeneračnej traumy.

Podobné štúdie sú obrovským prínosom aj dnes, keď je Európa zasiahnutá migračnou krízou. Získané poznatky nám môžu pomôcť pochopiť správanie tisícok ľudí, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a nastaviť vhodný systém, ako týmto ľuďom pomôcť.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia