Dievčatá už v šiestich rokoch pochybujú o inteligencii žien

— Frédérique Hazéová

Ženy sú napriek výraznému pokroku vo svete vedy stále v menšine. Podľa nedávno zverejnených výsledkov psychologickej štúdie je to spôsobené aj skresleným vnímaním toho, kto má väčšie sklony k intelektuálnej brilantnosti. Podľa vedcov totiž dievčatká už v šiestich rokov začínajú vnímať chlapcov ako tých inteligentnejších.

Dievčatá už v šiestich rokoch pochybujú o inteligencii žien

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/alphalight1

Zastúpenie žien vo svete vedy podľa posledných dostupných údajov štatistického inštitútu UNESCO stále dosahuje ledva 30 percent. Viac ako dve tretiny výskumných pracovníkov a vedcov vo svete sú muži, pričom najväčší pomer žien dosahuje Stredná Ázia. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Južná a Západná Ázia, kde ženy netvoria ani 20 percent vedcov a výskumníkov.

Rodová rovnosť a podpora žien a dievčat sa stali prioritou pre viaceré organizácie, vrátane Organizácie Spojených národov, ale aj Európskej únie. Otázkou však stále je, prečo nie je počet žien vo svete vedy vyšší a aké faktory ich podporujú, alebo im naopak bránia v štúdiu vedeckých odborov.

Dievčatá sa stránili „činností pre múdrych“

„Bežné stereotypy spájajú intelektuálne schopnosti na vysokej úrovni (brilantnosť, genialitu a pod.) viac s mužmi, než so ženami. Tieto stereotypy ženy odrádzajú od usilovania sa o mnohé prestížne kariéry,“ uvádzajú výskumníci v štúdii Rodové stereotypy o intelektuálnych schopnostiach a ich vplyv na detské záujmy.

Pracovníci troch rôznych psychologických katedier v Spojených štátoch túto štúdiu zrealizovali, aby zistili, či sa tieto stereotypy odrážajú už vo vnímaní detí. Hypotéza sa im potvrdila, pričom vekom, v ktorom si deti začínajú inteligenciu spájať najmä s chlapcami, je podľa vedcov hranica šiestich rokov. 

Do tohto veku sa zdá, že deti nerozlišujú, ktorá skupina je „naozaj, naozaj múdra“ (z angl. „really, really smart“). Od šiestich rokov však v porovnaní s dievčatami viac chlapcov podľa výsledkov štúdie verilo, že práve oni alebo iní chlapci sú „naozaj, naozaj múdri“.

Znepokojujúcejší je však fakt, že od tohto veku sa časť dievčat začala vyhýbať aktivitám, ktoré označovali ako vhodné len pre deti, ktoré sú „naozaj, naozaj múdre“. Keďže sa obe skutočnosti prejavili v tom istom veku, vedci z pozorovania vyvodzujú, že vnímanie inteligencie a s ním spojené predstavy o vlastných možnostiach majú okamžitý vplyv na detské záujmy.

Dievčatá tak môžu byť od vedeckých povolaní odradené už v útlom veku, čo sa v nich hlboko zakorení.

women in science loading un
          Zdroj: UNESCO/Women in Science

Vynechali sociálny status a pôvod

Vedci skúmali stereotypy o mužskej a ženskej inteligencii na vzorke 96 detí rovnomerne rozdelených do skupín vo veku päť, šesť a sedem rokov, kde polovicu vždy tvorili chlapci a polovicu dievčatá. Vedci sa nezamerali na rovnomerné zastúpenie etnicít, keďže až 75 percent skúmaných detí bolo bielych.

Podľa ich slov majú etnicita, alebo rasa, či socioekonomický status len minimálny vplyv na záujmy detí v danom veku, čo je ale skutočnosť, ktorá by si vyžadovala podrobnejší výskum. To vedci priznávajú aj v závere štúdie, kde uvádzajú, že je potrebné preskúmať, či sa ich výsledky potvrdia aj u detí, ktoré nie sú súčasťou americkej väčšiny – strednej triedy belochov.

Podľa posledných štatistík projektu NGCP o zastúpení žien a dievčat v STEM (z angl. Science, Technology, Engineering and Math) majú práve rasové a etnické pozadie, ako aj výška finančného príjmu danej rodiny vplyv na to, aké výsledky deti dosahujú v matematických a vedeckých testoch.

Dievčatá sa viac vnímajú ako „milé“

Ak dočasne akceptujeme hypotézu výskumníkov, že na záujmy detí vo veku päť až sedem rokov spomínané faktory nutne nemusia mať tak silný dosah, spolu so skutočnosťou, že väčšina skúmaných detí pochádzala zo strednej triedy, výsledky štúdie sú vo vzťahu k rodovým stereotypom zaujímavé.

„Výsledky naznačujú, že detské predstavy o brilantnosti vykazujú rapídne zmeny počas obdobia od piatich do siedmich rokov,“ uvádzajú vedci v štúdii zverejnenej v magazíne Science. Zatiaľ čo v piatich rokoch priraďovali deti brilantnosť svojmu vlastnému rodu pomerne rovnako, v šiestich rokoch sa situácia zmenila. Zatiaľ čo chlapci boli silnejšie vnímaní ako múdri, u dievčat prevažoval stereotyp „miloty“.

Vedci by sa v ďalších výskumoch chceli okrem spomínaných sociálnych vrstiev a etnického pozadia zamerať aj na zdroje týchto detských predstáv a stereotypov. Pocit, že chlapci sú v prevažnej miere „tí múdrejší“, totiž môže viacerým dievčatám zabrániť v rozvíjaní záujmu o vedecké smery, či iné zamestnania, kde je intelekt prioritou.

Na záver je však potrebné podotknúť, že sa čoraz častejšie objavujú výborné príklady pozitívnej motivácie žien a dievčat, aby sa vedy a výskumu neobávali. Jedným z nich je aj toto video z dielne brnenskej VUT:


Zdroj: Youtube.com/VUT Brno

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia