Časť lebky, ktorú objavili v jaskyni na severe Izraela, pochádza z doby spred zhruba 55.000 rokov, čo spadá do obdobia, o ktorom sa bádatelia domnievajú, že migrujúci ľudia počas neho oblasť obývali, uviedol podľa AP antropológ Israel Herškovic z univerzity v Tel Avive.

Herškovic s kolegami nález popísali v štúdii, ktorú zverejnil časopis Nature. Nájdený fragment pozostáva z hornej časti lebky, čeľusti a iné časti tváre chýbajú.

Charakteristický tvar lebky podľa výskumníkov naznačuje, že jedinec, ktorému patrila, bol úzko príbuzný s prvými ľuďmi Homo sapiens, ktorí neskôr kolonizovali Európu. Lebka je zároveň prvým dôkazom, že Homo sapiens obýval uvedený región v rovnakej dobe ako neandertálci.

Podľa Herškovica je nájdená lebečná časť „dôležitým dielom skladačky veľkého príbehu ľudskej evolúcie“.

Predchádzajúce genetické dôkazy naznačujú, že človek moderného typu a neandertálci sa krížili zhruba v rovnakej dobe, z ktorej pochádza nájdená lebka. Všetci ľudia euroázijského pôvodu tak majú vo svojom genóme stále malú časť DNA neandertálcov.

„Je to prvý priamy fosílny dôkaz, že moderní ľudia a neandertálci súčasne obývali rovnakú oblasť,“ uviedol o náleze podľa agentúry Reuters ďalší z výskumníkov, paleontológ Bruce Latimer z Caseovej západnej záložnej univerzity v Clevelande.

Jaskyne v západnej časti Galilei bola objavená v roku 2008 pri budovaní kanalizačného systému.

ČTK