V rámci trojročného výskumu študoval Tomáš Čeklovský z Katedry geológie a paleontológie Univerzity Komenského v Bratislave 11 500 zvieracích kostí a zubov z okolia Prepoštskej jaskyne. Zameriaval sa najmä na kone z obdobia pleistocénu (kedysi označovaný aj ako staršie štvrtohory), ktoré sa v tejto oblasti nachádzali. „Naše nálezy zaraďujeme do obdobia mladšieho pleistocénu. Kôň z tej doby mal zavalitejšie telo, ale robustnejšiu sánku a zuby," popisuje Tomáš Čeklovský rozdiel medzi podobou koňa dnes a pred 40 000 rokmi.

Okrem divých koní skúmal vedec aj kosti iných zvierat, ktoré tu žili, napríklad bizónov, praturov, jeleňov obrovských, sobov, medveďov i mamutov srstnatých. Pri dnešných Bojniciach sa vyskytovali aj exoticky znejúce zvieratá ako lev jaskynný a nosorožec srstnatý. „Vyskytovali sa tu spolu s mamutmi do konca doby ľadovej. Pri následnom oteplení (nástup holocénu) tieto druhy vyhynuli,“ odpovedá Tomáš Čeklovský na otázku, dokedy tu bolo možné jaskynného leva stretnúť.

Čo prezradia kosti?

Z kostí sa dá vyčítať, či boli ich vlastníci skonzumovaní, a to podľa odtlačkov zubov či zárezov. „Stopy ako rezanie alebo tlčenie na kostiach dokazujú, že kone boli spolu s inými zvieratami (nosorožec, pratur, bizón, jeleň, sob, mamut) lovené. Kosti následne obhrýzali zdochlinožravce (hyena jaskynná). Nálezy dokazujú, že jaskyňa slúžila ako prechodné sídlisko neandertálcov - lovcov, a v ich neprítomnosti slúžila lokalita ako útočisko pre predátorov," vysvetľuje Tomáš Čeklovský. Vedec zároveň dodáva, že neandertálci rozbíjali dlhé kosti za účelom získania špiku.

Vedci našli aj dôkazy, že neandertálci si mohli mäso aj čiastočne tepelne upravovať: „Ľudská aktivita je dokumentovaná stopami po nástrojoch, ako aj spálenými polámanými kosťami, ktoré boli spaľované pri teplote 350 až 500 °C,“ píše sa v štúdii.

Prechodný pobyt neandertálcov

Prepoštskú jaskyňu v Bojniciach tvorí mohutný jaskynný previs s 8 m dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Táto lokalita reprezentuje paleolitické osídlenie na území Hornej Nitry, pričom na Slovensku sa nachádzajú aj iné významné neandertálske lokality ako Čertová pec, Hôrka-Ondrej, Gánovce a podľa Čeklovského pravdepodobne aj Bešeňová.

Prepoštskú jaskyňu používali neandertálci ako prechodné sídlisko, pričom ju mohli sezónne využívať rôzne tlupy lovcov a zberačov. Neandertálci sa v tejto jaskyni nezdržiavali dlhodobo. „Keď vylovili všetko naokolo, tak sa jednoducho presunuli inde, skrátka prenasledovali lovnú zver,“ vysvetľuje Čeklovský z Univerzity Komenského.

V období neprítomnosti človeka slúžila jaskyňa podľa vedcov pravdepodobne ako hyení brloh.

Graf znázorňujúci celkový počet nájdených kostí zvierat, autor: Tomáš Čeklovský

Aké bude „zajtra“ počasie?

Lokalita, ktorú vedci skúmali, je významná v rámci neandertálskych osídlení s micoquienskou kultúrou. „Je to kultúra spájaná s neandertálcami z obdobia stredného paleolitu. Typická je obojstranným plošným opracovaním kamenných nástrojov ako kliny, driapadlá či nože,“ vysvetľuje Tomáš Čeklovský.

Počas počas vrchného pleistocénu „u nás“ bolo stepné až lesostepné podnebie, v ktorom bola blízkosť vodného zdroja mimoriadne dôležitá. V prípade skúmanej jaskyne to bolo pravdepodobne travertínové jazierko alebo travertínový prameň. Poukazujú na to nálezy vtákov a žiab, ale aj samotných koní, ktoré podľa štúdie: „Pri suchej rastlinnej potrave spotrebujú denne pri teplote 18 °C na 1 kg potravy asi 2 litre a pri teplote 38 °C až 8 litrov vody.“

Pleistocén bol celkovo veľmi nehostinným obdobím: „V tomto období sa vystriedalo viacero dôb ľadových a medziľadových, čiže prostredie a klíma sa často menili. Nebolo to určite nič príjemné pre človeka,“ ukončuje pohľad do minulosti Tomáš Čeklovský.

Celý odborný článok nájedete tu