Okrem iného v rámci svojej archeologickej praxe skúmate civilizačné kolapsy. Nachádzate vo výsledkoch svojho výskumu paralely so súčasným dianím?
Sú tam isté podobnosti, napríklad s pádom Rímskej ríše. Istú paralelu môžeme nájsť aj v známom kolapse spoločnosti na Veľkonočnom ostrove, ktorý je akýmsi „laboratóriom“ pre skúmanie kolapsov. O tejto téme by sme mohli rozprávať hodiny a stále by sme ju nevyčerpali.

Niektoré skupiny verejnosti môžu archeológiu vnímať ako vedu nasmerovanú výlučne do minulosti. Aký má archeológia význam pre dnešok?
Okrem nachádzania paralel medzi minulosťou a súčasnosťou, ktoré som už spomínal, archeológia umožňuje ukotvenie spoločnosti alebo národa vo vlastných dejinách. Ak ľudia lepšie poznajú vlastné dejiny, tak sú viac spätí s územím, na ktorom žijú a sú aj viac spojení s ľuďmi vo svojom okolí. Môže sa to prejaviť rôzne, zdanlivo nepriamo, napríklad zoberme si takých Američanov. Napriek tomu, že ich história nie je až taká bohatá, ako sú dejiny Starého sveta, sú v nej dokonale ukotvení, čo sa môže prejaviť pozitívnym „nacionalizmom“, napríklad pri platení daní. Keď sú ľudia viac spätí so svojím územím, sú doňho ochotní aj viac investovať a podieľať sa na jeho vylepšení.

Ak hovoríme o archeológii a jej vzťahu k súčasnosti, ponúka sa aj ďalšia otázka. Čo nového v slovenskej archeológii?
Jeden z nestorov slovenskej archeológie, ktorého si nesmierne vážim – Titus Kolník – povedal, že archeológia nie je ako história, nepretáčame iba staré víno, ale vždy môžeme nájsť niečo nové. Na Slovensku to aktuálne boli napríklad objavy na Bratislavskom hrade, Zvolenskom hrade, objavy slovanskej keramiky v Seredi a mnohé ďalšie. Pripravuje sa tiež výstava o hrobke germánskeho veľmoža z Popradu, ktorá bola jedným z najväčších objavov za posledné desaťročie. Neustále sa tiež skúma na už známych lokalitách, ako je napríklad Bojná, ktorá ešte stále môže priniesť ďalšie objavy.

Pri objavoch môže dochádzať k rozporom v názoroch, čo s nimi urobiť, najmä ak ide o stavby, alebo predmety tak značných rozmerov, že ich nemožno vystaviť v múzeu. Aký je váš názor – zachovať ich nedotknuté, alebo zrekonštruovať?
Na zachovávanie pamiatok sú rôzne názory, každý archeológ alebo pamiatkár má iný názor. Podľa mňa by sa pamiatky mali zakonzervovať a sprístupňovať podľa pravidla tridsať percent. To znamená, že ak máme nejakú zachovanú stavbu, môžeme k nej dostavať tridsať percent. Napríklad, ak máme tri schody, tak môžeme predpokladať, že tam bol aj štvrtý. Podobne, ak máme deväťdesiat metrov hradieb, teoreticky by sme mohli dostavať ďalších tridsať. Samozrejme, iba v prípade, ak vieme ako vyzerali.

Súvisí s týmto princípom aj takzvaná experimentálna archeológia?
Bádatelia, ktorí sa zaoberajú experimentálnou archeológiou, sa skôr venujú samotnému spôsobu života, ktorý rekonštruujú, či už ide o život v praveku, alebo v stredoveku. I keď samozrejme existujú aj výnimky, vo Francúzsku napríklad aktivisti nanovo stavajú celý stredoveký hrad Guédelon.

U nás sa experimentálna archeológia viac zaoberá pravekom a včasným stredovekom. Okrem archeológov sa jej venujú aj skupiny historického šermu a rôzne občianske združenia. Najväčším archeoparkom je u nás stále Havránok na Liptovskej Mare, ktorý založil doktor Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV. Nájdete tam zrekonštruované keltské hradisko, obetisko a príbytky. Na Havránku sa robili aj experimenty s výrobou keramiky alebo tkaním látok.

Ak sa chcete dozvedieť viac nielen o slovenskej, ale aj o svetovej archeológii, jej najnovších metódach a výzvach, príďte sa v utorok 3. mája o 19.00 hod. pozrieť na ďalšiu zo série diskusií Science na N-tú do bratislavského Nu Spirit Clubu.