Alice Munroová je trinástou ženskou  a prvou kanadskou laureátkou v histórii ocenenia. Hoci na Slovensku nie je známa, keďže žiadna z jej kníh sa nedočkala slovenského prekladu, v Kanade patrí medzi najuznávanejších autorov. Tri krát získala najprestížnejšie kanadské literárne ocenenie - Literárnu cenu generálneho guvernéra, pričom po prvý krát toto ocenenie získala už za svoju knižný debut The Dance of the Happy Shades (Tanec šťastných tieňov) . To, že nakoniec získa aj Nobelovu cenu však niekoľký krát nominovaná autorka nečakala. Výsledok jej musel tajomník švédskej akadémie Peter Englund nechať na záznamníku, pretože sa jej nemohol dovolať.

 
Krátke ale výstižné poviedky

Majsterka poviedky dostala Nobelovu cenu  za celoživotné dielo, do ktorého zatiaľ patrí 15 kníh. Okrem jednej výnimky, románu Lives of Girls and Women (Životy dievčat a žien), išlo o zbierky poviedok. Práve tento žáner nebýva až tak často oceňovaný.  „Alice Munro stála dlho v tieni veľkých kanadských románopiscov svojich čias ako Margaret Atwood alebo Margaret Laurence, pretože píše takmer výlučne krátke poviedky.“ hovorí profesor Adam Bžoch, riaditeľ ústavu svetovej literatúry SAV.

Literárny kritici a vedci sa však zhodujú na tom, že Munroovej poviedky nemajú obsahom ďaleko od novely, či románu. Na niekoľko strán totiž dokáže nenásilne vtesnať to, čo niektorí autori nevtesnajú do celej knihy.  V kritike jej najnovšieho diela, Dear Life (Drahý život) uverejnenej v denníku The Guardian, bola Munro ocenená aj za nevšednú vlastnosť presvedčiť čitateľa o tom, že postavy príbehu mali svoj život už pred jeho začatím a po jeho skončení bude ďalej pokračovať.

„Munroová v poviedkach dokázala v zhustenej podobe stvárniť životný svet a spoločensky stiesňujúcu atmosféru kanadskej provincie Ontario, kvôli čomu ju niekedy nazývajú aj "kanadský Čechov,“ hovorí Adam Bžoch , „jej prózy sa vyznačujú jazykovou subtílnosťou, hlbokým zmyslom pre človeka v civilizačnom ohrození a pochopením pradiva zložitých psychologických vzťahov dnešnej západnej spoločnosti." opisuje tvorbu ocenenej autorky literárny vedec.

Život na kanadskom vidieku

Rozprávačkami príbehov sú  často ženy, ktoré žijú v okolí Ontaria odkiaľ autorka pochádza a dodnes žije. Alice Munro sa nikam neponáhľa, nemá rada popularitu a rozhovory poskytuje len sporadicky.  O svojej s práci hovorí , že je namáhavá, ale je to vec, ktorú vie robiť najlepšie a najradšej má moment, keď dostane inšpiráciu po ktorej sa môže systematicky pustiť do práce.

Munroovej vydavateľ, Doug Gibson, okomentoval po oznámení výsledkov autorkinu tvorbu pre CNN:„ Svetové ocenenie vyhral niekto, kto píše o ženách v domácnosti vo Vancouvri, kníhkupcoch vo Victorii, pestovateľoch fazule v Huron County (okolie Ontaria pozn. autora), účtovníkoch, učiteľoch a knihovníkoch – obyčajných Kanaďanoch a ona to premieňa na poklad.“

Slovenský čitateľ si môže časť tvorby tejto brilantnej spisovateľky prečítať zatiaľ iba v češtine.  Od roku 2003 jej vyšli  v českom preklade Aleny Jindrovej-Špilarovej štyri tituly - Už dávno ti chci něco říct a jiné povídky; Útěk; Nepřítel, přítel, ctitel, milenec, manžel a Příliš mnoho štěstí.