„Svetlana Alexievičová je ocenená za svoju polyfonickú tvorbu, ktorá je pamätníkom utrpenia a odvahy našej doby,“ povedala v rámci oficiálneho oznámenia laureátky členka Nobelovej komisie Sara Danius.

Neskôr skonštatovala, že Alexievičová za posledných 30-40 rokov mapovala sovietsku a post-sovietsku minulosť, pričom sa nevenovala histórii ako takej, ale histórii ľudských emócií.

„To, čo nám ponúka, je skutočným svetom emócií. Historické udalosti, ktoré pokrýva vo svojich knihách, sú svojim spôsobom len zámienky na skúmanie sovietskej individuality a postsovietskeho jedinca,“ povedala Sara Danius.

Doživotná členka Nobelovej komisie tiež vyzdvihla to, že Svetlana Alexievičová robila tisícky rozhovorov s „obyčajnými“ deťmi, ženami a mužmi. Týmto spôsobom nám sprostredkovala históriu človeka, o ktorom by sme inak veľa nevedeli.

Afganistan aj Černobyľ

Knihy Svetlany Alexievičovej, ktorú jej súčasníci prirovnávajú skôr k investigatívnej novinárke než k autorke fikcie, sú vo všeobecnosti označované ako literárna kronika emocionálnej histórie sovietskych a post-sovietskych postáv.

„Vynašla nový literárny žáner,“ povedala o autorke Sara Danius. „Prekročila žurnalistické žánre a pokračuje ďalej so žánrami, ktoré jej pomohli vytvoriť ostatní,“ dodala členka komisie.

Svetlana Alexievičová sa často odvoláva na vplyv bieloruského spisovateľa Aleša Adamoviča, ktorý rozvinul žáner známy pod názvami ako „kolektívna novela“, „ľudia, ktorí o sebe hovoria”, či „epický chórus”.

Medzi najznámejšie knihy autorky patrí román o sovietskej vojne v Afganistane (Zinkoví chlapci), či vysoko oceňované dielo o černobyľskej katastrofe (Modlitba za Černobyľ).

Sara Danius čitateľom, ktorí autorku práve objavili, odporučila, aby začali jej prvým dielom Vojna nemá ženskú tvár, ktoré ich dostane veľmi blízko ku každej jednej postave. Svetlana Alexievičová sa v ňom venuje ženám, ktoré bojovali v druhej svetovej vojne. Kniha má niekoľko vydaní a predali sa jej viac ako dva milióny výtlačkov.

Autorka si za cenu kúpi slobodu

„Fantastické“, reagovala podľa portálu theguardian.com Svetlana Alexievičová na telefonát, v ktorom jej oznámili víťazstvo. 

Za finančné ocenenie vo výške 870 000 € si podľa Guardianu kúpi tvorivú slobodu, keďže napísanie knihy jej trvá päť až desať rokov. „Mám úž dva nápady na nové knihy, takže som šťastná, že budem mať slobodu na to, aby som na nich pracovala“, povedala čerstvá laureátka.

Autorka zatiaľ vydala sedem kníh, z ktorých boli štyri preložené do angličtiny a iných jazykov. Ďalšia kniha Doba z druhej ruky by mala byť podľa jej britského vydavateľa Fitzcarraldo Editions preložená do angličtiny budúci rok.

Na Slovensku je zatiaľ dostupná len jedna kniha

Slovenskí čitatelia sa najbližšie k ocenenej autorke dostanú cez spomenutú publikáciu Doba z druhej ruky, ktorá vyšla v češtine tento rok a dostupná je aj v našich kníhkupectvách.

Autorka sa v diele zaberá pocitmi a príbehmi ľudí po páde Sovietskeho zväzu, ktorí po prvotnej eufórii nevedia, čo si počať uprostred nového chaosu, či ľudí, ktorí boli ochotní ísť vo viere v socializmus za hranice ľudskosti a zrazu sa ocitajú v ideologickom vzduchoprázdne.

Svetlana Alexievičová je štrnástou ženou v stále prevažne mužskej spoločnosti laureátov Nobelových cien. Jej predchodkyňa, kanadská autorka Alice Munro získala prestížne ocenenie pred dvoma rokmi.