Larpové hry neslúžia len na zábavu, rozvíjajú tiež osobnosť

Dominika Chrastová

Počas Týždňa vedy a techniky otvorila Slovenská akadémia vied brány svojich ústavov. Jedným z nich bol aj Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, kde sa konal odborný seminár divadelného vedca Mateja Moška o hrách, ktorých názov znie ako pomenovanie fiktívnej príšery z vesmíru. Reč bola o larpoch.

Larpové hry neslúžia len na zábavu, rozvíjajú tiež osobnosť

Jeden z plagátov k larpovej hre Mierotvorca. Zdroj: Archív Mateja Moška

CHRASTOVA Dominika

Autorka je študentkou Gymnázia v Kysuckom Novom Meste. V súčasnosti pôsobí ako externá redaktorka portálu Science.sk.

LARP je akronym, ktorý vznikol z anglického termínu Live action Role-Play (vo voľnom preklade ide o naživo hrané akčné hry s rolami). Každému hráčovi je pridelená konkrétna postava, ktorú počas celej hry stvárňuje, podobne ako herci v divadle. Na rozdiel od divadla však účastníci nehrajú pre diváka, ale sami pre seba a svojich spoluhráčov.

Napriek tomu, že hráči v larpoch predovšetkým improvizujú, na hru sa musia dôkladne pripraviť. Všetky informácie získavajú z materiálov, ktoré vypracovali tvorcovia, alebo počas špeciálnych workshopov.

Každá postava má presne určený charakter a ciele, ktorých sa musí držať. Často sa stáva, že sa názory postavy a hráča nezhodujú, čo ale môže mať v konečnom dôsledku obohacujúci význam. Hráč sa totiž musí na hernú situáciu, ktorá sa môže týkať aj reálneho spoločenského či iného problému, pozrieť z iného uhla.

Nie je hráč ako hráč

Larpy nepatria medzi bežné hry s niekoľkostranovými pravidlami, ale časom sa okolo nich rozvinulo celé teoretické zázemie. Nórsky teoretik larpov Petter Bøckman vypracoval model troch typov prístupu k hre, ktorý nazval The three way Model. Prvý prístup je takzvaný gamistický, čo znamená, že sa hráč zameriava len na vyriešenie príbehovej línie a v konečnom dôsledku na výhru.

Hráč s takzvaným imerzívnym prístupom sa zase pokúša o čo najväčšie ponorenie sa do herného sveta, pričom uprednostňuje názory postavy pred svojimi vlastnými. Takúto tendenciu majú najmä hráči larpov v Škandinávii, kde sa ročne koná aj mnoho larpových konferencií.

Posledný prístup Bøckman označil ako dramatický. Hráč sa vtedy snaží ovplyvniť príbeh a jeho koniec tak, aby boli preňho a ostatných hráčov čo najzaujímavejšie.

hraci larpu
Hráči larpu Mierotvorca preberajú hernú taktiku. Zdroj: Archív Mateja Moška

Larp sa odohráva iba v presne určenom čase a priestore. Po ukončení alebo prerušení hry vystupujú hráči zo svojich postáv. To môže pri psychicky náročných témach či dlhších larpoch trvať aj niekoľko hodín. Hráči dánskej päťdesiathodinovej larpovej hry Delírium mali na tento proces dokonca celý deň, pretože hrali psychicky narušených pacientov v simulovanom prostredí psychiatrickej liečebne. Viacerí hráči sa po ukončení hry spontánne rozplakali a hľadali tiché miesto, kde by mohli byť sami.

Projekt Mierotvorca

„Vážený Mierotvorca, Vážená Mierotvorkyňa, týmto listom Vám oznamujeme, že ste boli vybraný ako Mierotvorca – posledná nádej pre Európu. Keďže všetky doterajšie iniciatívy na vyriešenie emigrantskej krízy zlyhali, vlády európskych krajín sa rozhodli vybrať náhodne skupinu osôb, ktorých úlohou bude vypracovať mierovú stratégiu riešenia prebiehajúcej krízy. Nesklamte prosím ľudstvo.“

Tento úryvok pochádza z materiálu k larpu Mierotvorca, ktorý vytvoril divadelný vedec Matej Moško spolu so scénografom a architektom Michalom Lošonským. Témou hry bola politická situácia na Ukrajine.

Tvorcovia hry sa pri vytváraní názorov a charakterov postáv inšpirovali predovšetkým internetovými diskusiami. Všetky postavy mali na začiatku spoločnú iba jedinú fiktívnu udalosť, a to, že sa stali Mierotvorcami. Tí boli náhodným žrebovaním vybraní spomedzi bezúhonných občanov európskych krajín podobne, ako sa v americkom právnom systéme vyberajú členovia poroty na súde.

Dej sa odohrával v alternatívnom svete, v ktorom všetky doterajšie mierové snahy zlyhali. Hráči, ktorí boli rozdelení do dvoch tímov, mali prísť s vlastnou mierovou stratégiou.

larpova konferencia
Rokovanie jednej zo skupín počas larpovej hry Mierotvorca. Zdroj: Archív Mateja Moška

Projekt Mierotvorca sa doteraz uskutočnil v štvorhodinovej a skrátenej dvojhodinovej verzii. V každej skupine sa po začatí rokovaní utvorila hierarchia a jedna z postáv neplánovane prevzala úlohu hovorcu. Počas trvania hry organizátori prezrádzali doplňujúce informácie a bolo iba na hráčoch, ako ich využijú. Podľa organizátorov sa najčastejšie vyskytoval dramatický prístup k hre. 

Larpy môžu viesť k zodpovednosti

Za prvý larp je považovaná hra The Hobbit Wars. Obdivovateľ Tolkienových diel Brian Wiese ju zorganizoval so svojimi priateľmi v roku 1977 na farme v Marylande. Postavy v nej využili pseudohistorické kostýmy a drevené zbrane. Hoci sa v zásade neodlišovala od detských hier na indiánov a kovbojov, dodnes je považovaná za jeden z prvých impulzov pre rozšírenie fenoménu larpov na konci 20. storočia.

Na Slovensku sa larpy hrajú od začiatku 90. rokov. Prvý zrealizovali hráči na košickom festivale DobroFantH (dobrodružná festivalová hra). Najvýraznejší rozvoj však u nás larpové hry zaznamenali až po roku 2000. Odvtedy sa stali súčasťou aj ďalších festivalov ako IstroCon či SlavCon pre milovníkov fantasy a sci-fi a vo väčších mestách sa vytvorili larpové komunity.

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že larpy ponúkajú hráčom iba zábavu a kreatívne využitie voľného času, nie je to tak. Aj keď to nemusí byť zámerom, nepriamo tiež podporujú rozvoj osobnosti a schopnosť analyzovať a aplikovať získané vedomosti. Navyše zlepšujú rečnícke schopnosti a dokonca môžu hráča naviesť k zvýšenému prijímaniu zodpovednosti za svoje rozhodnutia a ich dôsledky.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia