Lekári podávajú prvú pomoc pacientom, reštaurátori dielam

— Lenka Uherová

Aj reštaurátori sú vedcami. Svoju prácu začínajú skúmaním rozsahu poškodenia diela. Odkrývajú jeho „anatómiu“ a volia vhodnú metódu, materiál a nástroje, akými sa dá tento objekt zachrániť.

Lekári podávajú prvú pomoc pacientom, reštaurátori dielam

Dielo je najskôr potrebné dôsledne prezrieť, archív: Veronika Gabčová

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Centrom pre vedecko-technické informácie SR a portálom EurActiv.sk už po desiaty rok slovenským vedcom a odborníkom umožňujú predstaviť svoju prácu verejnosti.

Festival vedy Noc výskumníkov 2016 sa tentokrát uskutoční 30. septembra. Bohatý program si návštevníci budú môcť pozrieť v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Tatranskej Lomnici aj Poprade.

Dielo je jednoducho pacientom a reštaurátor lekárom. Ak je s ním nebezpečné manipulovať, tak rovnako, ako pri zranenom, je nutné ho stabilizovať, teda podať mu prvú pomoc a potom ho vyliečiť.

Prvá pomoc

„Prvá pomoc je urgentným zásahom na diele a nazvali by sme to nutným ambulantným ošetrením, pretože sa často deje v podmienkach mimo reštaurátorský ateliér,“ hovorí reštaurátorka Veronika Gabčová zo Slovenskej národnej galérie (SNG).

Pred reštaurovaním sa skúma celkový stav. Po stanovení diagnózy sa dielo fotí, detailnejšie prezerá lupou, pod UV a infra svetlom, či röntgenom. Následne sa odoberajú vzorky, ktoré sa v laboratóriách analyzujú mikroskopom. Na základe získaných údajov sa navrhne „liečba.“

Pri takýchto výskumoch počas reštaurovania sa často objavia skryté zaujímavé, nové, tajuplné skutočnosti, ktoré sú potom dôvodom na ďalšie podrobnejšie skúmanie diela napríklad z pohľadu jeho pôvodu, materiálovej výstavby a technológie, histórie pohybu, autorstva, pravosti, výnimočnosti.

Tieto otázky podnecujú ďalších odborníkov z oblasti umenia, či histórie k mnohým ďalším bádaniam a pátraniam. Podľa Veroniky Gabčovej sa niekedy dá očakávať, že dielo v sebe nosí nejaké tajomstvo, inokedy je vraj takýto objav prekvapivý.

Knihy skladajú aj zo stoviek kusov

Knihu môžu poškodiť rôzne faktory. Papier sa môže rozpadávať pôsobením vlastnej váhy, alebo pri nepatrných pohyboch, no aj kompletným zatopením, pôsobením mikroorganizmov, plesní, drevokazným hmyzom, hlodavcami, vandalmi a niekedy aj kombináciou všetkých spomenutých faktorov.

Ak ju chceme zachovať, nasleduje reštaurátorský zásah, ktorý sa síce nedá zovšeobecniť na všetky knižné väzby, no prebieha podobne, ako je tomu pri umeleckých dielach. Vypracuje sa zámer, prebieha fotodokumentácia diela, ale i celého procesu opravy. Pri oprave sa napríklad zhodnotí, či je nutné knižnú väzbu dezinfikovať.

Reštaurovanie knižnej väzby je limitované v mnohých ohľadoch. Napríklad doplnená papierová hmota musí byť svetlejšia, ako originál, aby ostali priznané nové zreštaurované časti. Pri oprave sa neretušuje a zachováva sa nesúmernosť.

„Reštaurovať je možné aj zdanlivo beznádejné prípady, môžem spomenúť prípad, keď boli fóliá, strany knihy, rozpadnuté na desiatky, ba až stovky kusov, priniesli ju „rozloženú“ v igelitovej taške a euroobaloch a bolo nutné ich skladať podľa nadväzujúcich častí písmen rukopisu pinzetami,“ hovorí Peter Ližbetin, reštaurátor kníh zo SNG.

Umenie hľadať

Vedecký prístup sa uplatňuje aj pri hľadaní umeleckých diel. V minulosti bolo vyhľadávanie limitované technologickými možnosťami a inými obmedzeniami, ktoré privilegovali hlavne expertov z oblasti umenia. Tí mali v prípade SNG prístup do Centrálneho katalógu, ktorý fungoval, a aj stále funguje, na princípe lístkových kartoték obsahujúcich informácie o výtvarných dielach uložených v slovenských galériách a múzeách.

„Iným spôsobom vyhľadávania vo veľkom množstve informácií a obrázkov výtvarných diel boli mikrofiše, obdoby mikrofilmu, ktoré umožňujú na malej ploche uložiť veľké množstvo informácií, v tomto prípade obrázkov,“ hovorí Michal Čudrnák z lab.SNG.

Vďaka elektronickému spracovaniu záznamov a digitalizácii výtvarných diel sa prístup k týmto zdrojom otvoril aj širokej verejnosti a dnes je takmer štandardom, že múzeá a galérie zverejnia svoje zbierky na internete. Vyhľadávanie pritom návštevníkom uľahčujú viaceré funkcie, dnes už bežné automatické dopĺňanie slov, vyhľadávanie synoným, alebo sémanticky príbuzných slov.

V budúcnosti bude automatizovaná analýza obrazu a následné vyhľadávanie podľa získanej informácie stále častejšia. Zaujímavým príkladom je projekt „Recognition", ktorý pomocou umelej inteligencie porovnáva majstrovské diela umenia s najnovšími fotografiami zo spravodajstva.

Ak sa chcete bližšie oboznámiť s výskumom v galerijnom prostredí, SNG Vám v rámci najväčšieho európskeho festivalu zameraného na popularizáciu vedy - Európskej noci výskumníkov, odhalí výskumné aspekty svojej práce.

Odborníci Vám ukážu vzácny obsah reštaurátorského kufríka a umožnia vám spoločné skúmanie reálneho umeleckého objektu. Dozviete sa napríklad aj to, akú úlohu vo svete umenia môže hrať zrkadlo.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia