ERC vznikla nie tak dávno -  v roku 2007 - ako súčasť siedmeho rámcového programu. Ide o nezávislý grantový orgán EÚ na podporu výskumu na hraniciach poznania. V hierarchii európskych grantových mechanizmov je jedinečný je v tom, že dopredu nezadáva žiadne výskumné priority, ale tie si určujú samotní vedci. Jediným kritériom pridelenia grantu tak ostáva vedecká excelentnosť.

O tom, že ide o naozaj prestížne granty vysokej vedeckej kvality svedčí fakt, že medzi ich prijímateľmi nájdeme aj viacero držiteľov Nobelovej ceny. O žiadostiach rozhodujú medzinárodné komisie zložené zo špičkových vedcov.    

V rokoch 2007 až 2013 disponovala ERC rozpočtom 7,5 mld. eur, v ďalšom období by mal ešte stúpnuť. V priemere sa na jeden projekt prideľujú necelé dva mil. eur na obdobie piatich rokov. Výhodou grantov je aj jednoduchšia administratívna záťaž v porovnaní s inými európskymi, či národnými schémami.

Podľa riaditeľa Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) Daniela Straku dávajú tieto granty vedcom predovšetkým slobodu.

„Získať ERC projekt je nielen mimoriadne prestížna záležitosť a v menších krajinách môže urobiť z vedca známu osobnosť, ale umožní mu najmä získať slobodu pre svoj výskum,“ hovorí. Granty totiž nie sú viazané na inštitúciu, ale na vedca. Ak výskumníkovi jeho hostiteľská inštitúcia nezabezpečí nezávislosť, má právo s projektom jednoducho odísť.

„Na slovenské pomery ide o mimoriadne veľké finančné prostriedky na pomerne dlhé obdobie, kedy sa môže vedec a jeho tím sústrediť len na svoj výskum,“ myslí si Straka.

Treba to skúsiť znova

Dnes sú však medzi držiteľmi ERC grantov v drvivej väčšine zastúpení výskumníci zo západnej Európy. Aj zo slovenských projektov postúpi do druhého kola hodnotenia len mizivé percento.

Okrem veľkej konkurencie je podľa Straku problémom aj to, že keď naši vedci po prvý raz neuspejú, už to znova neskúšajú. „Pritom práve opätovné podanie projektu dáva priestor na poučenie sa  z vlastných chýb a jeho vylepšenie na základe odporúčaní hodnotiteľov,“ vysvetľuje.

Problém však vidí aj v slabej podpore štátu. „20 európskych krajín zaviedlo národnú podporu pre tie projekty, ktoré prešli hodnotením, ale neboli financované kvôli nedostatku finančných prostriedkov vo výzve. Aj to je jedna z foriem ako podporiť účasť na národnej úrovni,“ tvrdí Straka.

Upozorňuje aj na slabú informovanosť, či neskúsenosť s takýmto typom grantového mechanizmu, keďže na národnej úrovni u nás nič podobné neexistuje.  

Glykány a nanotechnológie

Európska výskumná rada (ERC) pri príležitosti prvého zasadnutia na Slovensku natočila video o prvom vedcovi, pôsobiacom na Slovensku, ktorý získal ERC grant. Je ním doktor Ján Tkáč z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied.

„Prvým krokom na ceste stať sa vedcom bolo, keď som našiel po otcovi starú knižku chémie, mal som 15-16 rokov, začal som si ju čítať a vtedy som zistil, že naozaj chcem robiť chémiu,“ rozpráva vo videu o svojich začiatkoch úspešný vedec.

Tkáč sa venuje výskumu glykánov, čo sú komplexné cukry naviazané na povrchy buniek, ktoré v mnohých prípadoch signalizujú široké spektrum ochorení.

Keď vírus napadne bunku, dochádza k rozpoznávaniu glykánu. Tkáč sa snaží tento proces lepšie pochopiť, čo by mohlo viesť k vývoji prírodných vakcín a liečiv.

Jeho výskumný projekt spája analýzu glykánov s nanotechnológiami. „Komplexné cukry sú veľmi dôležité v mnohých fyziologických a patologických procesoch a my sa snažíme s využitím nanomateriálov funkcie sacharidov účinne odhaľovať,“ vysvetľuje.

Mimochodom ani zatiaľ jediný úspešný žiadateľ o ERC grant, ho nedostal hneď na prvý krát.