Vedecké dejiny Slovenska nie sú zase tak bohaté. Do roku 1918 robili vedu v dôsledku nedostatočného inštitucionálneho zázemia skôr nadšenci a amatéri.

Až vznik Československa znamenal prelom. Jednak sa obnovila sa činnosť Matice Slovenskej, ale najmä vznikla Univerzita Komenského. Slovenská veda tak urobila svoje prvé kroky k inštitucionalizácii a profesionalizácii.

A tento proces pokračoval aj ďalej. V roku 1942 vznikla najskôr Slovenská akadémia vied a umení. Tá sa v roku 1953 premenila na Slovenskú akadémiu vied. V tom čase mala táto inštitúcia 663 pracovníkov a 37 vedeckých pracovísk. Následne ich počet prudko rástol, aby sa na začiatku 90. rokov zredukoval zhruba na polovicu.

Osobnosti

Za svoju nie tak dlhú históriu sa však akadémia vied môže pochváliť mnohými vedeckými osobnosťami, ktorých rozmer presiahol naše hranice.

Prvý vedecký tajomník SAV Dionýz Ilkovič je vo svete známy vďaka svojej Ilkovičovej rovnici, ktorou odvodil vzťah medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy. Vedecký článok, v ktorom ju popisuje, je vôbec najcitovanejšou publikáciou slovenského vedca na svete.

Prvý slovenský profesor astronómie Ľubor Kresák si získal svetové uznanie svojimi atlasmi hviezdnej oblohy a objavmi nových komét.  

Práca Mikuláša Končeka o tzv. európskom monzúne sa stala vo svete zase jedným zo základných diel v oblasti meteorológie a klimatológie.  
V akadémii vied pôsobilo viacero významných mien aj v lekárskych vedách. Viliam Thurzo objavil nádorotvorný vírus B77, ktorý sa používa ako model pre výskum príčin vzniku nádorov.

Vladimír Zajac je zase priekopníkom v molekulárno-genetickej diagnostike dedičnej formy rakoviny hrubého červa, prsníkov a vaječníkov.  

A takto by sme mohli menovať mnoho ďalších. Pripomeňme ešte aspoň nedávny prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, podľa ktorého patrí 160 súčasných vedcov SAV k svetovej špičke.

Najvýkonnejšia inštitúcia

Podľa slov predsedu Jaromíra Pastoreka je SAV v súčasnosti najvýkonnejšou vedeckou inštitúciou, keď jej výstupy tvoria až 40 percent všetkých publikačných výstupov, ktoré vzniknú na Slovensku.

Pastorek poukazuje aj na fakt, že túto výkonnosť si udržiava napriek tomu, že jej rozpočet je už dnes výrazne nižší v porovnaní s obdobnými akadémiami vied v Maďarsku a Českej republike.  

V rámci SAV pôsobí 1800 vedcov, čo je zhruba desatina všetkých vedcov u nás. Celkovo zamestnáva 3200 pracovníkov. Jej rozpočet je približne 60 mil. eur.

Na budúci rok by však mohla v rámci vládnych úspor dostať o 11 miliónov eur menej. Akadémia už teraz podľa denníka Pravda avizuje, že pri takomto scenári by musela prepustiť takmer štvrtinu zamestnancov.

Kľúčový cieľ

Len pred dvoma mesiacmi oslavovala SAV svoje 60. výročie. „Po dvadsiatich rokoch prešľapovania vo vednej politike chceme zmeniť vývoj na Slovensku,“ tvrdil na oslavách výročia premiér Robert Fico.

„Vláda SR si v období krízy stanovila za jeden z kľúčových cieľov podporu pre výraznejší rast efektov z inovácií vytvorených na vedeckých pracoviskách na Slovensku,“ dodal.

Znamená to, že išlo o ďalšie prázdne sľuby? Podpora SAVky má aj širší kontext. V budúcom roku by sa konečne mala rozhýbať odkladaná transformácia akadémie na verejno-výskumnú inštitúciu. Tá by mala uľahčiť SAVke získavanie dodatočných príjmov zo súkromných zdrojov, ktoré sú dnes ďaleko od ideálu.

Taktiež finišujú rokovania o partnerskej zmluve s Európskou komisiou, ktorá by mala v období 2014 - 2020 priniesť slovenskej vede v podobe eurofondov väčší balík ako doteraz. To sú však finančné prostriedky, ktoré idú hlavne do budovania novej infraštruktúry.

Slovenskej vede dnes chýbajú najmä väčšie inštitucionálne zdroje na základný chod a  podstatne väčšie prostriedky, prerozdeľované v grantových schémach, ktoré by išli na podporu konkrétnych výskumných projektov.

Prenášať ťarchu financovania na súkromný sektor a eurofondy je pokrytecké. Veda a výskum sú kľúčovými atribútmi našej budúcej konkurencieschopnosti. Doteraz sa však nenašla vláda, ktorá by dokázala myslieť za horizont jedného volebného obdobia.