Aj keď publikačná vedecká produkcia na Slovensku každým rokom rastie, nejde o kontinuálny rast. Dokonca sa pri pohľade na štatistiky zdá, že hospodárska kríza doľahla aj na vedcov.

Rozdiel v počte publikácií v databáze Web of Science bol medzi rokmi 2003 až 2009 dokonca takmer dvojnásobný. Koncom minulého desaťročia prispeli Slováci do databázy viac ako štyrmi tisíckami publikácií ročne.  

Celkovo sú naše výstupy porovnateľné so susednými štátmi, aj keď niektoré nás v tomto ukazovateli predbehli. Napríklad v susednej Českej republike, s dvojnásobným počtom obyvateľov, to bolo v tom istom období viac ako 10 000 publikácií. A Slovinsko s dvoma miliónmi obyvateľov vyprodukovalo približne rovnaké množstvo publikácií ako Slovensko.

Taktiež u nás neustále rastie a to podstatne rovnomernejšie, počet publikácií, ktorých spoluautorom je vedec zo zahraničia. Je to ukazovateľom toho, ako sa u nás postupne prehlbuje medzinárodná spolupráca slovenskej vedy. Tento trend je však bežný aj v zahraničí.

Akadémie vied dominujú

Najproduktívnejšou vedeckou inštitúciou na Slovensku podľa počtu publikácií v databáze Web of Science za posledné desaťročie, je Slovenská akadémia vied (SAV). Nasleduje Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a Technická univerzita v Košiciach.

Zaujímavosťou je, že celkový počet publikácii SAV je porovnateľný s celkovým počtom publikácií našich štyroch najlepších univerzít.
Podobná situácia je aj v Maďarsku, alebo v Česku, kde taktiež dominujú v publikačnej činnosti akadémie vied nad univerzitami.

V počte citácii na publikáciu si najlepšie vedie Univerzita Komenského. Za ňou sú na tom približne rovnako Slovenská akadémia vied a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.

Podľa iného porovnania, tzv. súhrnného ukazovateľa výkonu, je na tom najlepšie taktiež Univerzita Komenského. Druhá je Slovenská technická univerzita, tesne za ňou SAV a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. Súhrnný ukazovateľ výkonu (API aggregate performance indicator) sa získava ako podiel celkového počtu citácií danej inštitúcie a počtu očakávaných citácií.

V počte citácií na publikáciu zaostávajú slovenskí vedci za svetom najviac v oblastiach, ako sú psychológia, imunológia, vesmírny výskum, alebo sociálne vedy.  

Naopak najlepšie výsledky dosahujú vedci vo farmakológii a toxikológii, klinickej medicíne, počítačových vedách a vo fyzike.

Aj keď treba poznamenať, že aj v týchto vedných disciplínach je slovenská veda, v rámci hodnôt tohto indikátora, skôr priemerná, než výnimočná. To sa však nevylučuje s tým, že aj u nás nájdeme vedecké tímy, ktoré patria k úplnej svetovej špičke.