Názory na spájanie vedy a firiem sa rôznia

Často skloňovaným problémom u nás je nedostatočné prepojenie medzi vedou a potrebami priemyslu. Často krát rozdielne názory na tento problém medzi zástupcami biznis sféry a predstaviteľmi vysokých škôl, naznačujú, v čom by mohol tkvieť problém.

Názory na spájanie vedy a firiem sa rôznia

TREND CSR Fórum 2013, zdroj: fb/trendkonferencie

Niekoľko vedúcich osobnosti slovenského biznisu a vedy a sa stretli koncom októbra v panelovej diskusii v rámci podujatia TREND CSR Fórum 2013, aby spolu debatovali o lepšej prepojenosti vedy a firiem.

Jaroslav Holeček, prezident Zväzu automobilového priemyslu si myslí, že by sme mali ísť cestou dopytu. To znamená, že veda by sa mala pýtať, čo firmy vlastne potrebujú.

Identifikoval tri hlavné problémy - prvým je nedostatočná inštitucionalizácia. Podľa Holečeka na Slovensku chýba inštitúcia, ktorá by bola akýmsi mostom medzi vedou a firmami.

Ďalší problém vidí v nedostatku financií a navrhuje, aby firmy, ktoré robia výskum, dostali od štátu nejakú formu pomoci (napríklad vo forme daňového zvýhodnenia). Napokon poukázal na vedcov, ktorí sa podľa neho nedostatočne zaujímajú o potreby priemyslu.

Chýba inštitúcia?

Panelisti sa však nezhodli v tom, či je nedostatočná inštitucionalizácia reálnym problémom.

Napríklad Juraj Barta, predseda Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry vysvetlil, že na Slovensku je až príliš veľa inštitúcií a zakladanie nových nie je preto riešenie. Na druhej strane však pripustil, že nám možno chýba infraštruktúra, ktorá by posilnila transfer technológií.

Problém s financovaním vidí Barta zase v tom, že nedokážeme efektívne podporovať špičkové vedecké tímy. Nedostatky vidí aj vôbec  v identifikácii tých najlepších vedcov.

Aj keď je pravda, že najlepších dokážeme rozpoznať podľa získaných zahraničných grantov, Barta upozorňuje na nedostatočné mechanizmy domácej selekcie.

Navyše aj keď niektorá z vysokých škôl dostane väčší balík financií za vedecké výsledky, manažment školy ho napokon aj tak prerozdelí plošne. Barta preto vyzval aj samotné školy na prehodnotenie rozdeľovania týchto financií.

Na už existujúcu infraštruktúru transferu technológií upozornil aj prorektor pre zahraničné veci a styk s verejnosťou Žilinskej univerzity Peter Fabian.

Spomenul vznikajúce vedecké parky, centrá excelentnosti pre základný výskum, či centrá kompetentnosti pre aplikovaný výskum. Pripustil však, že tieto asi nefungujú tak, ako by mali.

Skreslené predstavy

Iný pohľad ponúkol Marián Peciar, ktorý je prorektorom pre spoluprácu s praxou na Slovenskej technickej univerzite. Vedci a firmy podľa neho nedostatočne komunikujú. Často sa však podľa vlastných slov stretáva s firmami, ktoré majú skreslené predstavy.

Na množstvo problémov nemajú na univerzite k dispozícii celé oddelenie, ako si to myslia vo firmách, ale len jedného pracovníka, ktorý však musí zvládať aj ďalšie svoje povinnosti.

Podľa Antona Čižmára, rektora Technickej univerzity v Košiciach, by sme sa nemali snažiť robiť z univerzity priemyselný podnik.

Za kľúčovú považuje vládnu politiku a jej priority. V minulosti sa totiž objavilo niekoľko dobrých strategických programov vo vednej politike, ale všetky napokon zlyhali v implementácii.

Čižmár ocenil vznik Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie, ktorej predsedá priamo premiér. Práve táto inštitúcia by mala pôsobiť ako poradný a koordinačný orgán pre oblasť vedy a techniky a spájať tak rôzne záujmy. Čižmár však naznačil, že aj v tejto Rade sa názory často vzďaľujú.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia