Ranking zostavuje každoročne od roku 2009 španielska výskumná organizácia SCImago Research Group. Zameriava sa na porovnávanie výskumných inštitúcií na celom svete podľa viacerých ukazovateľov, najmä objemu publikácií, vedeckého prínosu, tematickej špecializácie, alebo medzinárodnej spolupráce.

Podmienkou zaradenia vedeckej inštitúcie do ratingu je, aby mala aspoň 100 evidovaných publikácií v databáze Scopus za posledný z piatich hodnotiacich rokov.

Do hodnotenia tak bolo tento rok zahrnutých 2 744 organizácií, z toho šesť aj zo Slovenska. Zo susednej Českej republiky bolo zaradených až 44 inštitúcií, aj keď medzi nimi bolo aj 18 organizácií, ktorých zriaďovateľom je Akadémia vied ČR.

V celkovom počte publikácií, ktorý nezohľadňuje veľkosť inštitúcie, skončila Slovenská akadémia vied na 444. mieste na svete a 13. mieste v rámci regiónu Východná Európa. Za päťročné obdobie vyprodukovala 7 902 publikácií, evidovaných v databáze Scopus.

Druhou najproduktívnejšou inštitúciou je Univerzita Komenského (789. vo svete, 30. v regióne). Po nej nasleduje Slovenská technická univerzita (1026., 50.), Technická univerzita v Košiciach (1693., 107.), Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (1695., 108.) a Žilinská univerzita (2256., 218.).

Pozitívnou správou je, že v prípade všetkých našich inštitúcií počet publikácií za päťročné sledované obdobie narástol.

Vplyv výskumu

Z ratingu sa však dajú vyčítať aj ďalšie zaujímavé indikátory vedeckých výstupov, ktoré sú už nezávislé na veľkosti inštitúcie. Budeme si všímať vzájomné porovnanie slovenských vedeckých inštitúcií a porovnanie Slovenskej akadémie vied (SAV) s akadémiami vied z krajín V4.

Prvý bude indikátor High Quality Publications Q1. Tento sleduje percento publikácií, ktoré inštitúcia publikuje v najvplyvnejších vedeckých časopisoch sveta.

Na Slovensku v tomto ukazovateli vedie Slovenská akadémia vied (32,78 %) pred Univerzitou Komenského (30,99 %) a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika (23,41 %).

V rámci krajín V4 však už dopadla SAV najhoršie. Predbehla ju Česká akadémia vied (46,43 %), Maďarská akadémia vied (46,12 %), aj Poľská akadémia vied (39,48 %).

Ďalší indikátor, tzv. normalized Impact, poukazuje na pomer medzi priemerným vedeckým vplyvom inštitúcie a priemerným svetovým vplyvom publikácií v danom čase a vedeckej oblasti. Hodnota 1 znamená, že priemerný vplyv inštitúcie je na úrovni svetového.

Najlepšia zo Slovenska je Univerzita Komenského, ktorá má tento parameter na úrovni 0,97, čo znamená, že inštitúcia je citovaná asi 3 percentá pod svetovým priemerom. Za ňou nasleduje SAV (0,9) a Univerzita P. J. Šafárika (0,77).

V rámci krajín V4 si najlepšie počína Česká a Maďarská akadémia vied (1,13 a 1,11). Poľská je asi na úrovni SAV (0,91).

Treba pridať

Posledný zaujímavý ukazovateľ, ktorý vyzdvihneme, je Excellence Rate. Tento poukazuje na to, aké percento výstupov danej inštitúcie je zaradených do súboru 10 % najcitovanejších prác v príslušnom vednom odbore.
Na Slovensku opäť dominuje Komenského univerzita (8,72 %), tesne pred SAV (8,26 %) a Technickou univerzitou v Košiciach (6,57 %).

V medzinárodnom porovnaní predbehla SAV len Poľskú akadémiu (8,04 %). Maďarská (11,66 %)a Česká (11,48 %) akadémia vied ostali aj v tomto ukazovateli nedostihnuté.

Pre zaujímavosť napríklad Harvardská univerzita dosahuje v indikátore High Quality Publications Q1 hodnotu 73,67, normalized Impact má 2,4 a Excellence Rate 28,69.

Aj keď medziročné porovnanie vyznieva pre väčšinu parametrov slovenských vedeckých inštitúcií celkom priaznivo, porovnanie s našimi susedmi naznačuje, že slovenská veda musí ešte pridať.