Pred viac ako dvoma desaťročiami objavili vedci možnosť pestovania kmeňových buniek. Niektorí to prirovnávali k svätému grálu v medicíne. Začalo sa hovoriť o regeneračnej medicíne.

Všetky bunky v našom tele pochádzajú z kmeňových buniek. Keďže ľudské bunky postupne degenerujú, kmeňové bunky by sme mohli využívať na nahradenie poškodených buniek.

Tento princíp sa nedá využiť pri všetkých ochoreniach, ale pri niektorých by to malo obrovské dôsledky, ako napríklad pri kardiovaskulárnych či onkologických chorobách. Milióny pacientov by dostali novú šancu na uzdravenie. Bunky predstavujú nádej aj pre ľudí s poškodenou časťou tela, napríklad po autohavárií.

Rozoznávame dva základné typy kmeňových buniek, a to embryonálne kmeňové bunky a tzv. adultné alebo somatické kmeňové bunky. Líšia sa svojím pôvodom. Embryonálne kmeňové bunky pochádzajú z raných embryí a adultné kmeňové bunky sa nám neustále obnovujú ako krvinky v tele.

Etickým problémom embryonálnych buniek je, že pochádzajú z takzvaných blastocýst, ktoré vznikajú zhruba päť dní po oplodnení vajíčka spermiou. Celú štruktúru v tom čase tvorí asi sto buniek, pričom pri získavaní takýchto kmeňových buniek sa protoembryo zničí.

Zastaviť financovanie

Aktivisti v rámci iniciatívy „Jeden z nás“ žiadali od Európskej komisie zastavenie financovania činností, pri ktorých sa predpokladá ničenie ľudských embryí. To sa týka najmä výskumných aktivít. Organizátori iniciatívy zozbierali viac ako milión podpisov z viacerých členských štátov EÚ, čo bola podmienka, aby mohol byť návrh oficiálne zaregistrovaný.

Európska komisia však odmietla predložiť legislatívny návrh v tejto veci s odôvodnením, že politika EÚ v tejto oblasti už bola nedávno schválená.

„To, že členské štáty a Európsky parlament sa dohodli pokračovať vo financovaní výskumu v tejto oblasti, má svoj dôvod. Embryonálne kmeňové bunky sú jedinečné a majú potenciál liečby, ktorá môže zachrániť životy, pričom už prebiehajú klinické skúšky,“ vyhlásila eurokomisárka pre výskum, inováciu a vedu Máire Geogheganová-Quinnová.

„Komisia bude naďalej uplatňovať prísne etické pravidlá a obmedzenia financovania výskumu zo zdrojov EÚ vrátane toho, že nebudeme financovať ničenie embryí,“ dodala.

Trojité zabezpečenie

Pre výskum zahŕňajúci ľudské embryonálne kmeňové bunky v rámci programu Horizont 2020, ale už aj v rámci predchádzajúceho výskumného programu bol odsúhlasený systém trojitého zabezpečenia.

V praxi to znamená, že výskum musí rešpektovať vnútroštátne právne predpisy (tie sú napríklad na Slovensku mimoriadne prísne), musí sa na začiatku podrobiť prísnemu etickému posudzovaniu a finančné prostriedky EÚ nesmú byť použité na deriváciu nových línií kmeňových buniek, ani na výskum, pri ktorom sa ničia ľudské embryá.

Únia v skutočnosti priamo nefinancuje výskum spojený s ľudskými embryonálnymi kmeňovými bunkami. Financuje skôr výskum liečby ochorení, ako sú liečba Parkinsonovej choroby, Huntingtonovej choroby, či cukrovky. Takýto výskum môže zahŕňať aj ľudské embryonálne kmeňové bunky.

V rokoch 2007 až 2013 financovala 27 projektov v oblasti medicínskeho výskumu, ktoré zahŕňali použitie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Príspevok z rozpočtu EÚ na takéto projekty predstavoval 156,7 mil. eur. Celkové výdavky na medicínsky výskum za toto obdobie boli približne na úrovni 6 mld. eur.