Ľudský organizmus funguje vďaka interakcii miliárd buniek. Po dlhú dobu ostávalo pre vedcov záhadou, ako dokážu bunky vnímať svoje okolie. Tušili, že povrch buniek musí byť pokrytý nejakým druhom receptorov. Nevedeli však, ako tieto receptory fungujú a z čoho sa skladajú.

Zmenilo sa to až v časoch najväčšej slávy hnutia hippies, keď sa Robert Lefkowitz od roku 1968 pokúšal vystopovať bunkové receptory pomocou rádioaktivity. Po aplikácii izotopu jódu na rozličné hormóny dokázal vďaka radiácii odhaliť niekoľko receptorov.

Jeho výskumnému tímu sa následne podarilo vyňať receptor zo skrytého miesta v bunkovej stene a porozumieť mechanizmu, akým tento receptor funguje.     

Ďalší dôležitý pokrok nastal v 80. rokoch. K výskumného tímu sa pripojil Brian Kobilka. Jeho snahou bolo izolovať gén, ktorý kóduje receptory. Vedci sa analýzou tohto génu dopátrali k tomu, že sa podobá na receptor, ktorý zachytáva svetlo v oku.

Uvedomili si tiež, že existuje celá rodina receptorov, ktoré sa podobajú a fungujú rovnakým spôsobom.

Dnes sa týmto receptorom hovorí G-proteínové receptory. Ich efekty sa využívajú pri výrobe veľkého množstva liekov.

Otec celého odboru

Johan Aqvist, ktorý pôsobí ako profesor chémie na Univerzite v Upsale, tvrdí, že Lefkowitz bol „otcom celého odboru“.

„Z približne 1400 liekov, ktoré vo svete existujú, tvorí asi tisícka malé pilulky, ktoré konzumujete a väčšina z nich je založená na týchto receptoroch,“ povedal pre Reuters.

Kobilka dosiahol ďalší obrovský vedecký úspech v roku 2011. „Pravdepodobne najprestížnejšia práca bola publikovaná v minulom roku, kde sme zachytili kryštálovú štruktúru receptora, aktivujúceho G proteín. Je to zachytené v momente predávania signálu cez membránu,“ vyhlásil nobelista.

Dnes je táto vedná oblasť predmetom veľkého záujmu farmaceutických a biotechnologických firiem.  Výskum Lefkowitza a Kobilku bol podľa Švédskej akadémie vied kľúčovým pre pochopenie, ako G-proteínové receptory fungujú.

Obaja nobelisti sú americkí občania. Robert Lefkowitz pôsobí v Medicínskom centre Dukeovej univerzite v severnej Karolíne, Brian Kobilka na Stanfordskej univerzite v Kalifornii.

Teraz sa budú musieť dohodnúť, ako si medzi sebou rozdelia sumu približne 1,2 mil. dolárov. Ide o finačnú odmenu, ktorá sa udeľuje spolu s Nobelovou cenou.