„Hipisáci“ z afrického pralesa sú štedrejší ako ľudia

Experimenty antropológov ukázali, že bonobo sa radšej rozdelí o jedlo s cudzincom ako so svojim kamarátom. Snaží sa tak rozširovať svoje sociálne siete.

„Hipisáci“ z afrického pralesa sú štedrejší ako ľudia

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, Randi Deuro

Bonobo, známy ako „hipisák“ opičej ríše, je spolu so šimpanzom najbližší príbuzný človeka. S človekom má rovnakú DNA až z 98,7 %.
Svoju prezývku, ktorá odkazuje na známe americké hnutie zo 60. rokov 20. storočia, si vyslúžil svojou mierumilovnosťou a náruživým sexuálnym správaním.

Bonobo sa s človekom evolučne rozdelil pred piatimi až siedmymi miliónmi rokov a so šimpanzom asi len pred miliónom rokov. No napriek relatívne krátkemu samostatnému vývoju má so šimpanzom pomerne odlišnú povahu.

Zvyčajne sa napríklad vyhýba konfliktom, delí sa o jedlo, je mierumilovný, hravý a na sexuálne aktivity si vyberá tiež jedincov rovnakého pohlavia. Dokonca využíva sexuálne aktivity na budovanie vzťahov.

Kým samce šimpanza sú pri párení dominantné a využívajú svoju silu, aby dosiahli svoje, samce bonoba sú voči samiciam submisívne a medzi sebou o ne nebojujú. Taktiež je známe, že skupiny šimpanzov zvádzajú medzi sebou teritoriálne boje, no bonobo je priateľský.

Bláznivý objav

Skupina vedcov, ktorá skúmala bonobov prišla nedávno s „najbláznivejším objavom“ za viac ako posledné desaťročie výskumu týchto opíc.

„Zdá sa nám to bláznivé, ale bonobo sa radšej rozdelí s cudzincom,“ povedal Brian Hare, profesor evolučnej antropológie na Dukeho univerzite. „Snaží sa tak rozšíriť svoje sociálne siete,“ vysvetľuje.  

Hare uskutočnil sériu experimentov v prírodnej rezervácii Lola ya Bonobo, ktorú zriadila pre bonobov v Demokratickej republike Kongo Belgičanka Claudine Andreová.  

Experiment spočíval v tom, že bonobo dostal jedlo a mal si vybrať s kým a či vôbec sa oň rozdelí. Mal možnosť otvoriť klietku iného bonoba, ktorého už poznal zo svojej skupiny alebo úplne neznámeho bonoba.

Deviati zo štrnástich oslobodili neznámeho potenciálneho kamaráta ako prvého. Dvaja uprednostnili „známeho“. Pri podobných ľudských experimentoch, boli výsledky opačné.

Stáva sa z neho sebec

Zaujímavé výsledky priniesli aj ďalšie experimenty. Ukázali napríklad istú vypočítavosť bonoba, ktorý sa rozdelí o svoje jedlo len za predpokladu, že v tom vidí nejaký budúci úžitok. Ak ho v danej situácii nevidí, stáva sa z neho sebec.

Bonobo žije na malom území v okolí rieky Kongo v afrických dažďových pralesoch. Desaťročia občianskych vojen, odlesňovanie a pytliaci znamenajú pre tento druh veľkú hrozbu.    

Politické konflikty znemožňujú ich riadny výskum, takže máme skôr hmlistú predstavu o ich skutočných počtoch.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia