O výskume látky a jej neskoršiemu prieniku k širokej verejnosti, ktorý viedol k jej celosvetovému zákazu, hovorí aj švajčiarsky film Zrodenie LSD (The Substance), ktorý bol premietaný v rámci slovenského festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet.

Kto chytá v žite?

Látku poprvýkrát syntetizoval z kyseliny lysergovej Dr. Albert Hofnann v laboratóriách švajčiarskej farmaceutickej firmy Sandoz v roku 1943. Táto kyselina pochádza z huby parazitujúcej na žite, námelu. Hoffman spočiatku jej diethylamid považoval za nevyužiteľný, no po tom ako sa mu náhodne dostal do tela a na vlastnej koži spoznal jeho silu, začal skúmať jeho možné medicínske využitie. Po prvých testoch bol presvedčený, že látka môže byť prospešná hlavne v psychiatrii a jej vzorky ponúkol univerzitám, farmakológom a psychiatrom za účelom výskumu. Keďže švajčiarsky koncern bol jediným, ktorý mohol do ČSSR dodávať spoza železnej opony lieky, začal prebiehať masívny výskum účinkov LSD aj u nás.

Výskum v Prahe

Vzorky so žiadosťou o výskum a následný report späť do Švajčiarska prišli aj na psychiatrickú kliniku v Prahe, kde sa mu venoval psychiater Stanislav Grof. „Moja prvá skúsenosť s LSD bola extrémne silná,“ hovorí Grof vo filme Zrodenie LSD a dodáva: „Kompletne zmenila môj profesionálny aj osobný život.“ Psychiater, ktorý už niekoľko desaťročí pôsobí v USA, sa od toho momentu neprestal zaoberať skúmaním zmenených stavov vedomia. Za svoje objavy získal niekoľko ocenení, ale často je aj terčom kritiky za nevedeckú psychológiu.
„V rámci výskumu som mal sedenie za sedením s umelcami, s profesionálmi a písali sme správu za správou,“ hovorí Grof o skúšobných podávaniach látky dobrovoľníkom. V prvých fázach experimentovania sa podľa jeho slov pozerali na LSD sedenia ako na experimentálny model psychózy, ktorý možno farmakologicky navodiť. Verili, že ak budú schopní identifikovať, čo sa pri ňom deje, budú schopní nájsť látku, ktorá psychózu zneutralizuje. To by znamenalo získanie odpovedí na dôležité otázky psychiatrie, akou je napríklad liečba schizofrénie. Neskôr pri klinickom výskume zistili, že látka psychózu nenavodzuje, ale je jej katalyzátorom. Ten zážitky po požití neprodukuje, no sprístupňuje ich z podvedomia. „S týmto pohľadom sa LSD stalo porovnateľným nástrojom pre psychiatriu ako mikroskop pre biológiu alebo teleskop pre astronómiu,“ hovorí Grof vo filme.

Sérum pravdy a dezorientovaní vojaci

O výskum látky, ktorá menila vedomie, mali záujem aj tajné služby a armáda. CIA dúfala, že po požití správneho množstva LSD prezradí bez okolkov svoje tajomstvá každý vypočúvaný a teda, že môže byť použitá ako „sérum pravdy“. Americká armáda zase chcela s LSD vyvinúť psychochemickú bojovú zbraň. Vojaci znepriatelenej strany by pod vplyvom látky nemohli adekvátne reagovať na útok, čo by mohlo znamenať vojnu bez mŕtvych obetí. Videá z experimentu americkej armády, ktoré sú dostupné na internete, ukazujú zmätených vojakov pod vplyvom kyseliny, ktorí sa snažia pochodovať alebo odpovedať na otázky vedcov.

Vojenské výskumy LSD sa odohrali aj v Československu. Toxikológ Jiří Bajgar, ktorý pri jednom z nich asistoval, hovorí pre český portál hn.ihned.cz o dvoch. „Jeden sa uskutočnil vo februári 1968 na Katedre toxikológie Vojenského lekárskeho výskumného a doškoľovacieho ústavu v Hradci Králové, druhý v apríli toho istého roku v Ústredí vojenskej nemocnice v Střešoviciach.“

Video z ďalšieho experimentu, kde bolo vojakom podané LSD počas cvičenia s mapami, odvysielala vo svojej reportáži Česká televízia. Ukazuje rovnako zmätených vojakov snažiacich sa plniť jednoduché úlohy, ako napríklad nasadiť si plynovú masku. „Pokusní“ vojaci sú striedavo frustrovaní a striedavo pobavení ich stavom a ich nesúvislé dialógy vyznievajú komicky. „Od vás chcem jednu kresbičku, od tohto chcem materiálne zabezpečenie a tento nevie, kde je nepriateľ. Či útočí zo západu alebo z východu,“ rozdeľuje úlohy veliteľ čaty.
Vzhľadom k tomu, že účinky LSD na každého jednotlivca pri ktoromkoľvek podaní boli absolútne nepredvídateľné, boli tieto výskumy ukončené bez výsledkov.

Yellow sumbarine a „acid parties“ v uliciach

Výskum látky bol postupne zakázaný v takmer všetkých štátoch po tom, čo LSD preniklo do ulíc a dostalo sa k bežným ľuďom. K užívaniu látky sa verejne priznávali známe osobnosti, ako napríklad členovia skupiny Beatles a stala sa jedným zo symbolov hnutia Hippies. Práve mierové naladenie jeho členov sa pripisuje látke, ktorá „rozpúšťa“ časť osobnosti, ego a sebauvedomenie.
„Nikdy by som si nepomyslel, že látka s takými účinkami sa môže dostať na ulicu,“ povedal jej vynálezca Albert Hoffman, ktorý o nej píše v knihe s názvom LSD moje problémové dieťa.
Obrovská popularita LSD u mladých ľudí, nadrozmerné užívanie bez lekárskeho dohľadu a mnoho smrteľných nehôd pod jeho vplyvom viedli k zakázaniu látky a zastaveniu jej výskumom. Vina za LSD v uliciach sa pripisuje hlavne harvardskému psychológovi Timothymu Learymu. Ten sa spočiatku venoval oficiálnemu výskumu kyseliny, no popritom LSD nevedecky propagoval a po jeho prepustení z Harvardu sa stal jej otvoreným popularizátorom a distribútorom.

Zmieria nás psychedeliká so smrťou?

Výskum psychedelík na lekárske použitie je od éry LSD citlivá a prísne kontrolovaná záležitosť. V roku 2008 sa začal na Harvarde experiment s látkou MDMA, ktorá je známa pod menom extáza. Je to prvý výskum psychedelík na Harvarde od roku 1966 a látka by mala pomôcť pacientom v terminálnom štádiu rakoviny prekonať úzkosť zo smrti. Rovnaký výskum prebiehal s použitím LSD v rokoch 2008-2010 vo Švajčiarsku. Skúma sa aj vplyv psychdelík na migrény, postraumatickú stresovú poruchu či depresie.
"LSD je nástroj a záleží, ako a kto ho používa. Ak je v rukách odborníkov, riziká sú minimálne,“ uzatvára pre portál hn.ihned.cz. Stanislav Grof, ktorý opätovný výskum psychedelík víta s radosťou.