Pred rokom sa slovensko-nemeckému výskumnému tímu podaril významný objav. Popísali unikátneho svetielkujúceho suchozemského živočícha.

Aj keď bol výskum publikovaný v časopise Naturwissenschaften, všimol si už pred rokom aj prestížny časopis Science, ktorý objav svetielkujúceho švába označil ako jeden z najdôležitejších uplynulého roka.

Na výskume sa podieľali Peter Vršanský, Robert Ševčík a Miroslav Hain zo Slovenskej akadémie vied, ďalej Dušan Chorvát z Medzinárodného laserového centra a Nemec Inge Fritzsche.

Svetielkujúci šváb, latinským názvom Lucihormetica luckae, už pravdepodobne vyhynul. Jediným známym miestom jeho výskytu sú totiž koruny ekvádorských pralesov. Miesto výskytu bolo však pred troma rokmi zničené sopkou Tungurahua.

Čím je zaujímavý?

Šváb má podľa vedcov množstvo unikátnych štruktúr, ako sú obrovské svietiace lampáše, študované s použitím mikrotomografie. Svetlo produkujúci systém dokázali vedci fyzikálnymi metódami.

Svetielkovanie je pritom bežné najmä u morských druhoch, ktoré tak vábia partnerov. U suchozemských druhoch je to zriedkavejšie.

Podľa autorov doteraz ostáva záhadou, prečo na súši svetielkujú len pokročilé živočíchy treťohorného pôvodu, zatiaľ čo v moriach aj veľmi primitívne.

Šváby potrebujú pre svoj život úplnú tmu, t.j. takú oblasť, ktorá nie je poznačená svetelným znečistením miest. Nesvietia len tak. Svetielkovaním napodobňujú jedovatých kováčikov, aby sa tak vyhli predátorom. Žiadne jedovaté toxíny však v skutočnosti nemajú.

18 000 druhov ročne

Anketu vyhlasuje Medzinárodný inštitút pre výskum organizmov (IISE) v spolupráci s Arizonskou univerzitou. Ide o najsledovanejšiu udalosť v biológii. Výsledky ankety každoročne preberú najprestížnejšie agentúry vo viac ako 100 krajinách.

Úspech je to o to cennejší, že desiatku nových rastlín, živočíchov, či mikroorganizmov vybrali spomedzi 18 000 druhov, ktoré boli v uplynulom roku opísaných. Z nich sa nominovalo 140 druhov, z ktorých potom vyberala porota.

Aby sa dostal nejaký výskum do nominácie, musel spĺňať isté podmienky. Druh musel byť popísaný podľa správneho kódu botanickej, zoologickej alebo mikrobiologickej nomenklatúry a oficiálne pomenovaný v kalendárnom roku 2012.

Porota vyberala organizmy s výnimočnými črtami, ktoré boli nájdené na osamotených alebo ťažko dostupných miestach. Taktiež vyberala organizmy, ktoré sú špeciálne dôležité pre človeka.

„Zatiaľ sme identifikovali len okolo dvoch miliónov z odhadovaných 10 až 12 miliónov žijúcich druhov a do toho ešte nezapočítavame väčšinu mikrobiálneho sveta,“ hovorí zakladateľ a riaditeľ Medzinárodného inštitútu pre výskum organizmov Quentin Wheeler.

„Po desaťročia sme priemerne objavovali 18 000 nových druhov ročne, čo sa zdalo byť ešte pred krízou biodiverzity rozumné číslo. Teraz keď vieme, že milióny druhov by nemuselo prežiť 21. storočie, je na čase zrýchliť tempo,“ vyzýva Wheeler.

Sociálne siete pomáhajú vedcom

Človek by mohol povedať, že novoobjavené druhy budú len drobné organizmy v extrémnych podmienkach, ale nie je to tak. Za posledné tri roky napríklad vedci objavili nový druh antilopy, alebo tri nové druhy opíc. Každoročne sa opíše asi 10 nových druhov cicavcov.  

Dva druhy zo súčasnej desiatky finalistov boli objavené pred viac ako polstoročím, ale až teraz sa ich podarilo systematicky zaradiť a opísať.

Naproti tomu sieťokrídlovec Semachrysa jade bol vyfotený a najskôr vystavený na sociálnej sieti Flickr. Všimol si ho tam entomológ Shaun Winterton, ktorému sa  živočích zdal nezvyčajný. Podnietil autora fotografie, aby poslal exemplár hmyzu do londýnskeho Prírodopisného múzea, kde ho okamžite potvrdili ako nový druh. Aj to je príklad, ako dokážu sociálne média pomôcť vede.

Medzi finalistami je aj dvojmetrová dravá hubka z takmer 4-kilometrovej hĺbky oceánu, alebo vôbec najmenší stavovec na planéte - 7,7 milimetrová žaba Paedophryne amanuensis.