Na našom území sa dnes vyskytujú tri pôvodné druhy rakov : rak riečny, rak bahenný a rak riavový. Najviac rozšíreným je rak riečny.

Napriek tomu, že sa podmienky v posledných rokoch čiastočne zlepšili, stav ich populácií je výrazne nižší ako tomu bolo v minulosti.

Koncom 19. storočia došlo v Európe k hromadnému úhynu rakov kvôli račiemu moru, ktorý spôsobujú vodné plesne. Tie sú hrozbou ešte aj dnes, vysvetľuje docent Peter Urban, ktorý je vedúcim Katedry biológie a ekológie na Fakulte prírodných vied Univerzity Matej Bela.

V ďalšom storočí boli hrozbami najmä zásahy do životného prostredia, nadmerný lov a zavlečenie nepôvodných druhov zo severnej Ameriky a Austrálie. Práve severoamerické raky môžu prenášať račí mor, voči ktorému sú samé odolnejšie, alebo môžu jednoducho pôvodné raky vytláčať. Z Česka a Maďarska k nám prenikol nie tak dávno severoamerický rak pruhovaný a rak signálny.  

„Na Slovensku patria medzi najvážnejšie negatívne faktory najmä úbytok a strata vhodných biotopov, napriamovanie vodných tokov, prehlbovanie a úpravy ich korýt, brehov, resp. dna bez voľných kameňov a balvanov, či nedostatočná brehová vegetácia, poskytujúca úkryty a zatienenie,“ hovorí Urban.

„Okrem toho je to vznik nových migračných bariér, ktoré potenciálne zabraňujú rakom a iným sladkovodným živočíchom v migrácii proti toku. Na druhej strane však môžu tieto objekty slúžiť ako bariéra pri šírení sa račieho moru,“ tvrdí a dodáva, že negatívne pôsobí aj znečistenie a kontaminácia vôd.  

Dnes už chránené druhy pôvodných rakov  z niektorých oblastí výrazne ubudli, alebo dokonca úplne vymizli. A tak vznikajú iniciatívy, ktoré sa pokúšajú naštartovať rast stavu ich populácie.

Zachraňujeme raky

Nedávno tak vznikla iniciatíva, ktorá spojila vedecký a podnikateľský sektor s jediným cieľom - stabilizovať a podporiť rast stavu populácií pôvodných rakov na Slovensku a zabezpečiť, aby u nás úplne nevymizli.

Jednou z takých iniciatív je projekt s názvom „Zachraňujeme raky pre Slovensko“, na ktorom spolupracuje vedecký sektor - Univerzita Komenského so súkromným - spoločnosťou Volkswagen Slovakia. Tá ponúkla čistiareň odpadových vôd pre vybudovanie chovnej stanice.

Výstavbu chovnej stanice rakov viedla Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK. Jej výstavbe predchádzali merania a testy, ktoré ukázali, že prečistená voda z tamojšej čistiarne odpadových vôd dosahuje dostatočnú čistotu.

Rak je totiž chúlostivý živočích. Z vedeckého hľadiska je akýmsi indikátorom čistoty vody a prostredia a zároveň "lakmusovým papierikom" ich zmien.

Návrat do prirodzených biotopov

V prvej fáze zahŕňa projekt len raka riečneho a v ďalšej fáze aj raka riavového. K aktivitám projektu patrí ich chov, výskum ich rozšírenia a vypúšťanie chovaných druhov do prirodzených biotopov - vrátane tých, kde už medzičasom vymizli.

„Tento spoločný projekt súkromnej firmy a akademickej inštitúcie je jedinečným v celoeurópskom meradle. Je dôležitým prvkom pri návrate rakov do slovenskej prírody a výrazným spôsobom posunie ich výskum," povedal vedúci projektu doktor Eduard Stloukal z Univerzity Komenského.

Docent Urban priblížil, čo by pôvodným rakom pomohlo najviac. Situáciu podľa neho môže zlepšiť  predovšetkým lepšia kvalita vody, prirodzenejšie vodné toky, čo znamená aj odstránenie alebo spriechodňovanie bariér.

Ak sa nám podarí zistiť príčiny úbytku v lokalitách, v ktorých sa v minulosti vyskytovali vo väčšom počte, vedci navrhujú po odstránení týchto príčin ich prinavrátenie.