Vedci sa domnievajú, že evolučný proces spôsobuje, že z pralesov postupne miznú veľkí vtáci. Práve tí majú dosť veľké zobáky, aby sa kŕmili plodmi stromov a potom ich semena trúsili na ďalších miestach.

Pedro Jordano z biologickej stanice Donana v španielskej Seville povedal pre spravodajský server BBC News, že jeho vedecký tím prekvapilo najmä to, akou rýchlosťou tieto zmeny prebiehajú.

„Prekvapilo nás, ako rýchlo môže odlesňovanie ovplyvniť nielen miznutie fauny, ale tiež evolúciu charakteristických znakov rastlín - len v priebehu niekoľkých generácií,“ vyhlásil Jordano.

Atlantický dažďový prales v Brazílii býval kedysi domovom množstva rastlín a živočíchov. S príchodom cukrových a kávových plantáží na počiatku 19. storočia začal rýchlo ubúdať a dnes z neho ostalo asi len 12 percent z pôvodného pralesa.

Aby vedci mohli posúdiť následky odlesňovania, preskúmali viac ako 9 000 semien z paliem, ktoré nazbierali v oblasti dažďového pralesa. Na miestach, kde prales postihlo značné odlesnenie, boli semená oveľa menšie ako tie, ktoré pochádzali z nezasiahnutej časti pralesa.

Vedci posudzovali širokú škálu faktorov, ktoré mohli viesť ku zmenšeniu semien, ako je klíma, úrodnosť pôdy, či lesný príkrov.

„Nenašli sme však dôkazy pre žiadny z týchto vplyvov,“ hovorí Jordano, ktorý viedol v Brazílii výskum spolu s kolegami z Univerzity v Sao Paule. „Tým hlavným faktorom bolo, že zmizli veľkí vtáci, ktorí sa živili ovocím,“ povedal.

Menšie semená sú problém. Znižuje sa totiž pravdepodobnosť, že z nich vyrastie nový strom. Uvádza to štúdia, ktorú zverejnil časopis Science.

ČTK